Bolo iba otázkou času, kedy oznámi svoju kandidatúru vo voľbách naplánovaných na 31. marca. Samotná kampaň sa začala v posledný deň roku 2018. Ak žiadny z kandidátov nezíska podporu viac ako polovice zúčastnených voličov, bude sa konať druhé kolo volieb, ktoré by sa malo uskutočniť 21. apríla.
„Pocit hlbokej zodpovednosti voči mojej krajine… ma podnietil k rozhodnutiu znova sa uchádzať o úrad prezidenta Ukrajiny,“ povedal Porošenko v Kyjeve pred svojimi priaznivcami v súvislosti s rozhodnutím zabojovať o hlasy ukrajinských voličov. Záujem o prezidentské kreslo má zatiaľ 22 uchádzačov a prípadne ďalší sa môžu zaregistrovať do 8. februára. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky vedie expremiérka Julija Tymošenková (20,2 % ) pred zabávačom Volodymyrom Zelenským, opozičným lídrom Jurijom Bojkom a prezidentom Petrom Porošenkom. „Päťku“ uzatvára exminister obrany Anatolij Hrycenko.
„Ak nie Porošenko, tak potom Putin. Ak Porošenko, tak potom NATO a EÚ,“ zhrnul denník Ukrajinskaja pravda hlavný odkaz utorkového prejavu staronového prezidentského kandidáta pred voličmi. A to napriek známemu vyhláseniu Johannesa Hahna, eurokomisára pre susedskú politiku a rokovania o rozširovaní, podľa ktorého „vstup Ukrajiny do únie je v najbližšom čase nereálny“. Rovnakú perspektívu vykreslil Kyjevu aj Anders Fogh Rasmussen v prípade členstva v NATO. S tým, že Ukrajina „bude musieť ešte veľmi dlho pracovať na splnení podmienok pre vstup do aliancie“. Rétoriku predvolebného boja aj v prípade Porošenka to však nepoznačilo. Pritom nielen jeho kritici mu pripomínajú, že nesplnil nič z toho, čo v roku 2014 sľuboval Ukrajincom na kyjevskom Majdane, ale aj neskôr.
Napriek terajším 14 percentám podpory mnohí odborníci nevylučujú, že Porošenko sa dostane do druhého kola. Mala by mu k tomu pomôcť aj jeho najnovšia idea tzv. studeného mieru s Ruskom, ktorá nasleduje po Porošenkovom objavení verejného tajomstva, podľa ktorého „Ukrajinci sú už unavení vojnou“. Ako však upozorňuje Moskva, namiesto Porošenkom proklamovaného „studeného mieru“ s Ruskom sa Ukrajinci môžu dočkať pod jeho vedením skôr „studenej vojny“ so svojím východným susedom.
Petro Porošenko, pôvodným priezviskom Valtsman (po svadbe prijal priezvisko manželky), patrí medzi skupinu najvplyvnejších oligarchov na Ukrajine. Podľa agentúry Forbes sa vždy pohyboval v prvej desiatke. Pritom revolucionári na kyjevskom Majdane nechceli pôvodne ani počuť o oligarchoch vo vedení krajiny. Chuť vládnuť však opantala Porošenka a spol. Dokazujú to jeho spoločenské aktivity v posledných týždňoch. Počnúc kontroverzným rozdelením pravoslávnej cirkvi na „ruskú“ a „ukrajinskú“, končiac krízou v Kerčskom prielive. Po tom, čo aj podľa Bruselu a MMF to nie je zďaleka ružové v prípade potlačenia všadeprítomnej korupcie, ani realizácie reforiem, ani oživenia ekonomiky a sľubovaného rastu stále klesajúcej životnej úrovne hlavne na vidieku.
Porošenko, ktorý sústredil vo svojich rukách rozhodujúcu moc, môže však podľa viacerých politológov práve vďaka spomínanej koncentrácii získať aj druhé volebné víťazstvo. Podľa ukrajinského politológa Oleha Soskina, citovaného agentúrou UNIAN, celý štátny aparát poženú „do boja“ za volebné víťazstvo. Podľa iných znalcov miestnych pomerov nie je pritom vylúčený ani "starý cirkusový trik“ v podobe falšovania výsledkov hlasovania. Cieľ je jasný: získať aj druhý päťročný prezidentský mandát. Kvôli zisku prezidentskej funkcie Porošenko už v minulosti zveril svoje podnikateľské aktivity švajčiarskej skupine Rothschild Trust. Aj koncern Roshen vyrábajúci sladkosti zveril fondu. Po tom, čo sa mu nepodarilo nájsť kupca. V roku 2017 napokon v ruskom Lipecku uzavrel aj jeho pobočku. Podľa ukrajinských zdrojov časť zisku vraj venuje na charitu.
Vlastník asi dvoch miliárd dolárov, v minulosti tzv. chodiaci trezor zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča, vedel vždy včas, na čiu stranu sa postaviť. Na otázku, ako si predstavuje svoju prácu ako hlava štátu, novinárom ešte pred prvým nástupom do funkcie zopakoval: „Chcem a budem sa v prvom rade starať o blahobyt Ukrajiny.“ Už vtedy, pred piatimi rokmi, zdôrazňoval, že prioritou jeho politiky bude politicky aj diplomatický zápas o návrat „dočasne okupovaného“ Krymu. Ostalo iba pri sľube. Možnosť rokovať o probléme s Ruskom zhodil zo stola "uzákonením“ prepojenia Rusko – agresor podporujúci terorizmus. A s teroristami sa predsa nerokuje.
Tvrdou rukou, aspoň na pohľad, riadi Porošenko nielen štát, ale aj rodinu. S manželkou má štyri deti – dvoch chlapcov a dve dievčatá. Slovo hlavy rodiny je zákonom. „Jediným pravidlom v našom dome však je, že sa nerozprávame o politike. Nehodnotíme súčasných ani budúcich prezidentov,“ vyhlásil svojho času prezident. A na adresu domácich prác jednoducho skonštatoval: „Môže ich robiť každý člen rodiny, pretože to nie je vôbec zložité.“
Z vyjadrení Porošenka
- Na stretnutí s krajanmi
„Pre Ukrajincov je zaujímavé naučiť sa od amerických partnerov, ako bojovať (v súvislosti s inštruktormi USA na Ukrajine). Pre Američanov je rovnako zaujímavé naučiť sa od nás, ako mlátiť Rusov. Ukrajina sa ich nielen nebojí, ale Rusku dáva aj do zubov.“
„Dnes bojujeme nielen za Ukrajinu, ale aj za celú Európu.“
„Všetci jasne vidia, že Rusko je silným destabilizujúcim faktorom. Nech je už kdekoľvek: v Islamskom štáte, Sýrii alebo na Ukrajine, ale aj na iných miestach.“
- V prejave na VZ OSN
„Odhliadnuc od skutočnosti, že Rusko doteraz odmieta oficiálne uznať priame vojenské zasahovanie, je nepochybné, že vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine. Nie je to občianska vojna, nie je to domáci konflikt.“
„Ruskí ,zelení mužíci' dnes chodia po sýrskej zemi. Čo alebo kto bude nasledovať?“
„Moskva používa na východe Ukrajiny mobilné krematóriá, pomocou ktorých chce zahladiť stopy po zločinoch spáchaných na ukrajinskej pôde.“
„Ruská agresia spôsobila Ukrajine problémy s ochranou životného prostredia v Donbase.“
- Na Kolumbijskej univerzite v New Yorku
„Ukrajina sa musí stať členom EÚ. Nie je dôležité, či je Európa pripravená ju prijať. Trvám na tom, že únia nemôže prežiť bez Ukrajiny. Som celkom optimistický v tom, že môj sen sa splní.“
TV Pravda: Exkluzívne zábery z Ukrajiny. Zdevastovaný most je vstupom do zóny bojov (vysielané 17.1.2019).