„Správa sa opiera o sfalšovaný dokument. Sú to samé klamstvá,“ klamal Sarkozy aj vtedy, keď súdy nižšej inštancie dali dvakrát za pravdu Mediapartu. Neskorší francúzsky prezident sa líbyjskému sponzorovi napokon „odmenil“ zradou.
„V prípade, ak kampaň financoval (Kaddáfí), by to znamenalo, že som mu teda nebol veľmi vďačný,“ reagoval Sarkozy ironicky. Práve on sa dôrazne zasadzoval za vojenské operácie proti Kaddáfímu. Boli to napríklad francúzski piloti, ktorí odhalili a prezradili vzbúrencom skrýšu štvaného a brutálne zavraždeného plukovníka.
„Sarkozyho snaha udrieť si za každú cenu bola spojená s blížiacimi sa voľbami a úsilím nabrať čo najviac volebných bodov. Zároveň chcel pravdepodobne čo najskôr vyvrátiť tvrdenie Tripolisu, podľa ktorého mu Kaddáfí prispel na predošlú predvolebnú kampaň,“ citovala v marci 2018 agentúra RIA Novosti politológa Jevgenija Satanovského. Podľa AFP väčšina nielen Líbyjčanov neskrýva zlosť k Sarkozymu ako lídrovi medzinárodnej vojenskej akcie proti režimu Kaddáfího.
Sarkozy, aspoň podľa jeho vyjadrení, vraj pritom klamstvo nenávidí. Napríklad v súkromnom rozhovore s prezidentom USA Barackom Obamom pri zapnutých mikrofónoch počas summitu G20 sa posťažoval na adresu izraelského premiéra Netanjahua: „Už ho nemôžem ani vidieť, je to klamár.“
Zverejnený dokument však potvrdil, že práve Sarkozy je nositeľom klamstiev, keď odmieta dôkazy. Napríklad, že dohodu o sponzorstve podpísal bývalý šéf líbyjských spravodajských služieb a exminister zahraničia Músá Kúsa. Obsahuje aj konštatovanie, podľa ktorého dohoda nadväzuje na „protokol zo schôdzky 6. októbra 2006, na ktorej sa z našej strany zúčastnil riaditeľ spravodajských služieb (Abdalláh Sanúsí) a predseda Líbyjského fondu pre africké investície (Bašír Saleh)“. Francúzsku stranu zastupovali Brice Hortefeux a francúzsko-libanonský obchodník Zijád Takieddine. Prvý z nich bol blízkym priateľom Sarkozyho. Okrem iného bol aj v jeho vláde na poste ministra vnútra.
Aj syn Kaddáfího Sajf al-Islam celý čas tvrdil: „Som pripravený zverejniť dôkazy o tom, že môj otec v rámci nezákonných finančných prostriedkov financoval prezidentskú kampaň Sarkozyho.“ Svojho času povedal novinám Middle East Monitor, že sa stal svedkom prvej „dodávky“ peňazí v Tripolise bývalému šéfovi Sarkozyho štábu, ktorým bol Claud Gean. V súvislosti s finančným tokom na podporu Sarkozyho belgické média spomínajú aj zmiznutie miliárd eur po zablokovaní účtu Kaddáffího. A obchodník Zijád Takieddin potvrdil, že Sarkozyho ľuďom osobne odovzdal „tri kufre plné peňazí od Kaddáfího“.
Ahmed Kaddáf ad Dam, líder Frontu ľudového zápasu v Líbyi, svojho času nevylúčil, že Kaddáfího klan zverejní viaceré tajomstvá spojené so západnými lídrami, ktorí pôvodne, kým mali osoh nielen politický, vďačne poklepávali plukovníka po pleci. Nepriamo tak narážal napríklad na dohodu Tripolisu a Ríma. Na finančnú podporu dnes už bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho Kaddáfimu za jeho „neprekonateľnú hradbu“ na stredomorskom pobreží s cieľom zabrániť prípadným nielen africkým migrantom hľadať „lepší“ život v Európe.
Kontroverzné chovanie Sarkozyho napokon v roku 2008 „odmenilo“ nakladateľstvo K&B. Dalo do predaja bábiku s jeho podobou. K nej bola priložená „príručka voodoo“ s návodom, ako do figúrky pozapichovať špendlíky. Bábka bola ozdobená niektorými Sarkozyho najslávnejšími výrokmi ako „Daj sa vypchať, ty úbohý debil.“
„Príbeh Nicolasa Sarkozyho sa začína ako v románe, v 17. storočí, v rodine hrdých Maďarov,“ takto sa začína „príručka“. Voodoo je náboženstvo pochádzajúce zo západnej Afriky. Ľudia vyznávajúci voodoo môžu pozapichovať špendlíky do bábok, ktoré predstavujú ich nepriateľov, a na diaľku ich prekliať.
TV Pravda: Slovenský expert sa stretol so žltými vestami: Macron ich nezastaví (vysielané 15.1.2019)