Oznámil to ruský prezident Vladimir Putin s tým, že jeho krajina tiež začne výskum a vývoj nových typov rakiet. Informovali o tom agentúry AFP a Interfax.
„Budeme postupovať rovnako. Naša odpoveď bude zrkadlová,“ uviedol podľa agentúry TASS Putin s tým, že rovnako ako USA aj Rusko odstupuje od INF.
Ruský prezident zároveň nariadil, aby diplomati prestali iniciovať rokovania o zmluve so Spojenými štátmi. Rozhovorom podľa neho však Rusko zostáva naďalej otvorené.
Ak USA, tak aj Rusko
Putin uviedol, že Moskva urobí to isté, čo Washington, ktorý podľa svojho piatkového oznámenia začne proces odstúpenia od INF v sobotu a ukončí ho za šesť mesiacov. Zmluvu INF podpísali obe krajiny v roku 1987 ako kľúčový dohovor o obmedzení zbrojenia vrátane hromadenia jadrových zbraní z obdobia studenej vojny.
„Naši americkí partneri oznámili, že pozastavujú svoju účasť na tejto dohode, a my tiež pozastavujeme našu účasť,“ povedal Putin vo vyjadrení vysielanom v televízii.
Na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a ministrom obrany Sergejom Šojguom ruský líder tiež uviedol, že Moskva nebude iniciovať ďalšie rozhovory o odzbrojení s Washingtonom. „Počkáme, kým naši partneri dospejú dostatočne na to, aby s nami viedli rovnocenný a zmysluplný dialóg o tejto dôležitej téme,“ vyhlásil Putin.
Šéf Kremľa okrem toho nariadil vývoj nových striel stredného doletu, zdôraznil však, že Rusko ich vo svojej európskej časti ani inde nerozmiestni, pokým tak neurobia aj Spojené štáty.
Zmluva vyriešila krízu
Ak by Washington po odstúpení od dohody INF umiestnil ďalšie rakety v Európe, Rusko by reagovalo recipročne, pričom tie európske krajiny, ktoré by súhlasili s americkými strelami na svojom území, by boli ohrozené ruským útokom, vyplýva podľa agentúry AFP z vyjadrení Putina.
Zmluvu INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1988, vyriešila krízu okolo sovietskych rakiet s jadrovými hlavicami, namierených na západné metropoly. Obom stranám zakázala okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.
Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.
Čína vyzýva zachovať dohodu
Čína vyzvala Washington, aby rokoval s Ruskom namiesto odstupovania od dohody o jadrových zbraniach. Čínske ministerstvo zahraničných vecí súčasne vylúčilo rokovania o novej multilaterálnej dohode, ktorá by nahradila americko-ruskú Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).
Peking má štvrtý najväčší jadrový arzenál zahŕňajúci asi 280 nukleárnych hlavíc. USA ich majú približne 6450 a Rusko 6850, vyplýva z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Peking pritom vynakladá značné prostriedky na vývoj balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré budú mať dlhší dolet.
„Čína je proti odstúpeniu USA (od INF) a vyzýva USA a Rusko, aby náležite vyriešili svoje spory konštruktívnym dialógom,“ píše sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého INF zohráva „významnú úlohu“ pri „zabezpečovaní globálnej strategickej rovnováhy“.