Brexit: bankári už 'sedia na kufroch'

Finanční odborníci z londýnskych pobočiek peňažných ústavov, ako je Bank of America, Barclays, Citigroup, JP Morgan, ale aj z Credit Suisse či Mitsubishi Group a Deutsche Bank, nečakajú, ako sa to skončí. Už teraz „sedia na kufroch“, aby vo vhodnej chvíli vycestovali do nových destinácií svojich bánk v Dubline, Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom alebo v Miláne, Madride či Amsterdame. Tým skôr, že odchod Británie z únie má podľa mnohých čoraz konkrétnejšiu podobu.

Foto: Reuters, PETER NICHOLLS

brexit Stúpenci aj odporcovia brexitu počas výmeny názorov pred sídlom parlamentu v Londýne.

Kneisslová: Je rozhodnuté

„Som presvedčená, že Británia brexitom opustí koncom marca úniu bez úpravy obojstrannej vzájomnej dohody,“ vyhlásila Karin Kneisslová, šéfka rakúskej diplomacie, pred piatkovým bukureštským rokovaním s kolegami z EÚ. Je tak jednou z prvých významných európskych politikov, ktorá otvorene nazvala smerovanie Londýna, zatiaľ čo členské štáty EÚ sa intenzívne iba pripravujú na možné situácie. Jeremy Hunt, kľúčový člen britskej vlády premiérky Theresy Mayovej, šéf diplomacie, už pripustil, že vystúpenie Británie z únie sa možno odloží, ak sa budú rokovania o dohode o odchode predlžovať až do konca marca. Veľvyslanci 27 členských krajín EÚ (COREPER) v piatok v Bruseli v súvislosti s blížiacim sa dátumom brexitu súhlasili s tým, že britskí občania, ktorí prichádzajú do schengenského priestoru na krátkodobý pobyt, by mali mať výhodu bezvízového styku. Krátkodobý pobyt pritom znamená návštevu niektorej z krajín únie nepresahujúcu 90 dní raz za polrok.

Tvrdý brexit znamená tvrdé straty

„Tvrdý brexit hrozí Britom obrovskými finančnými stratami. Odchod bez dohody je samovraždou britskej ekonomiky. Desí nás to, pretože EÚ sa o to nezaujíma. Čo však môžete robiť s tými Britmi. Nevedia, čo chcú a dokonca ani nechápu, ani nechcú pochopiť, o čo ide,“ konštatoval ekonóm Pierre Defraigne, obchodný riaditeľ nadácie Madariaga. Zároveň upozornil, že ak Británia „natvrdo“ opustí úniu, tak sa stane treťou krajinou, čo spôsobí obrovský problém v podobe prerušenia voľného pohybu tovaru.

Šéf britského Inštitútu riaditeľov (IOD) Edwin Morgan už vyzval politikov, aby zvážili neistotu, ktorú podnikom prinesie brexit. „Znamená to koniec ťažko vybojovanej povesti Británie ako stabilnej a predvídateľnej krajiny v očiach podnikateľov. Naši politickí lídri by sa mali v prvom rade nad tým zamyslieť. V čase, keď vstupujeme do kritickej etapy rokovaní,“ dodal Morgan. Vychádzal pritom z práve zverejnenej správy IOD, ktorý združuje asi 30-tisíc vedúcich obchodných spoločností. Z dokumentu na základe prieskumu za účasti viac ako 1 200 firemných riaditeľov vyplýva, že z nich 16 % už začalo plánovať presun obchodných aktivít mimo Británie a 13 % už na tom aktívne pracuje. Podľa výsledkov prieskumu 29 % firiem sa rozhodlo uskutočniť svoje finančné operácie v zahraničí. A to všetko v snahe nestratiť európskych klientov, banky, investičné a poisťovacie firmy. Ak sa Londýnu nepodarí dohodnúť s Bruselom po dobrom, tak londýnska finančná štvrť City riskuje, že sa premení z hlavného európskeho finančného centra na „daňový raj“.

Čísla nepustia

V „hre“ je pritom veľmi veľa. Veď finančný sektor prináša britskej pokladnici až desatinu z celkového objemu ročného zisku alebo konkrétne 75 miliárd libier. Je to polovica všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť a jeden a pol násobok rozpočtu na obranu. Podľa IOD prevod bankových operácií do zahraničia hrozí stratou týchto príjmov a únikom najziskovejších daňových poplatníkov. Práca 1,1 milióna ľudí zamestnaných v Londýne je dobre platená, takže predstavuje viac ako 11 % všetkých daní z miezd v krajine, hoci predstavujú len 3,4 % pracovnej sily.

Banky sa už dlho pripravujú na brexit, ale rozsah presunu zamestnancov a podnikateľských aktivít napríklad do Francúzska, Nemecka a iných krajín únie bude závisieť od podmienok, na základe ktorých sa Británia po 40-ročnej existencii v EÚ s ňou rozlúči. V tejto súvislosti britský Daily Telegraph upozornil, že „Theresa Mayová bola doteraz tvrdá k poslancom parlamentu a veľmi jemná počas rokovaní s Bruselom, ale teraz musí nasledovať opak“.