Limská skupina vyzvala na nenásilnú zmenu režimu vo Venezuele, Taliansko odmieta uznať Guaidóa

Predstavitelia tzv. limskej skupiny, ktorú tvorí 13 latinskoamerických krajín a Kanada, vyzvali v pondelok na pokojnú výmenu vlády vo Venezuele po tom, ako sa tamojší opozičný vodca Juan Guaidó vyhlásil v januári za dočasného prezidenta.

05.02.2019 08:36 , aktualizované: 16:16
guaidó Foto: ,
Juan Guaidó na zhromaždení v Caracase.
debata (96)

Na zasadnutí v kanadskej Ottawe odmietli možnosť vojenskej intervencie, pričom tiež vyzvali venezuelskú armádu, aby podporila Guaidóa a „nebránila prísunu humanitárnej pomoci pre Venezuelčanov“. Jedenásť členov skupiny uviedlo v spoločnom vyhlásení, že „potvrdzujú svoju podporu procesu pokojného prechodu politickými a diplomatickými prostriedkami, bez použitia sily“, informovala tlačová agentúra AFP.

Limská skupina pri tejto príležitosti prizvala do svojich radov Guaidóovu „legitímnu vládu Venezuely“ a ubezpečila, že bude uznávať zástupcov tejto vlády v jednotlivých členských krajinách a spolupracovať s nimi.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Chrystia Feelandová v úlohe hostiteľky pondelkového stretnutia povedala na záverečnej tlačovej konferencii, že už 34 krajín uznalo Guaidóa za dočasného venezuelského lídra, ktorý má pôsobiť do uskutočnenia nových volieb. Tento príklad by malo podľa nej nasledovať celé medzinárodné spoločenstvo, pričom by malo zároveň zmraziť účty „diktátorského režimu“ prezidenta Nicolása Madura a odovzdať ich Guaidóovej prechodnej vláde.

Kanadský premiér Justin Trudeau na zasadnutí limskej skupiny prisľúbil Venezuelčanom postihnutým zhoršujúcou sa ekonomickou i politickou krízou humanitárnu finančnú pomoc vo výške 53 miliónov kanadských dolárov (35 miliónov eur). „Podstatná časť (týchto) finančných prostriedkov poputuje k dôveryhodným partnerom a susedným krajinám, aby sme im pomohli podporovať Venezuelu a Venezuelčanov,“ povedal.

Zhromaždeným lídrom v Ottawe sa prostredníctvom videozáznamu prihovoril aj samotný Guaidó. Uviedol, že sa teší „na čo najskoršie slobodné a spravodlivé voľby“, vďaka ktorým sa bude môcť obnoviť demokracia vo Venezuele. Venezuelčania sú podľa jeho slov už „veľmi blízko k tomu, aby opäť získali svoju slobodu“.

Väčšina krajín z limskej skupiny, s výnimkou Mexika, vyzvala ešte minulý týždeň venezuelského prezidenta Nicolása Madura na odstúpenie a umožnenie, aby sa v krajine konali nové voľby hlavy štátu a následne sa riešila tamojšia ekonomická kríza, ktorá donútila mnohých Venezuelčanov k úteku do susedných krajín.

Obavy o humanitárnu pomoc

Guaidó obvinil v pondelok venezuelskú armádu ovládanú Madurom, že plánuje odkloniť medzinárodnú humanitárnu pomoc, ktorá podľa neho smeruje do krajiny. Pred novinármi v Caracase uviedol, že to vyplýva z informácií získaných z „kruhov blízkych vysokému veleniu“.

Guaidóovi zástupcovia zároveň ohlásili na 14. februára krízové rokovania vo washingtonskom sídle Organizácie amerických štátov, ktoré má prispieť k tomu, aby sa pomoc dostala k Venezuelčanom čeliacim vážnemu nedostatku potravín a liekov.

Taliansko odmieta uznať Guaidóa za dočasného prezidenta

Taliansko nebude nasledovať príklad iných členov EÚ, ktoré uznali predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa za dočasného prezidenta tejto juhoamerickej krajiny. Podľa tlačovej agentúry DPA to vyplýva z pondelkového vyhlásenia talianskej vlády, ktoré sa však priamo nezmieňuje o uznaní Guaidóa inými štátmi EÚ, ako sú Británia, Francúzsko či Nemecko.

„Taliansko podporuje želanie Venezuelčanov, aby dospeli čo najskôr k slobodným a transparentným prezidentským voľbám v pokojnom a demokratickom procese, pri ktorom budú rešpektované zásady sebaurčenia,“ vyhlásila vláda v Ríme.

Taliansko v pondelok zablokovalo prijatie spoločného stanoviska EÚ k politickej kríze vo Venezuele, ktoré hovorilo o „individuálnom uznaní“ Guaidóa za dočasného prezidenta jednotlivými členmi EÚ. Rím však prisľúbil svoju účasť v medzinárodnej kontaktnej skupine, vytvorenej krajinami EÚ a Latinskej Ameriky s cieľom presadzovať nové prezidentské voľby vo Venezuele.

V talianskej vládnej koalícii, ktorú tvorí pravicovo-populistická Liga Severu (LN) a protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S), panujú ohľadne vývoja vo Venezuele nezhody. Zatiaľ čo LN sa prikláňa k ukončeniu pôsobenia venezuelského prezidenta Nicolása Madura, niektorí politici M5S s ním sympatizujú alebo odmietajú zaujímanie stanovísk v danom mocenskom súboji. Hnutie zároveň vyjadruje obavy, že nútený odchod Madura môže vyvolať vo Venezuele chaos podobne, ako sa to stalo v Líbyi, Afganistane alebo Iraku.

Erdogan obvinil EÚ, vraj koná nedemokraticky

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Európsku úniu, že sa v rozpore s demokraciou snaží o zvrhnutie Madura.

„Na jednej strane hovoríte ‚demokracia, demokracia, demokracia‘ a ‚voľby, voľby, voľby‘, a potom vyzvete na zvrhnutie vlády prostredníctvom násilia a ľsti,“ povedal Erdogan poslancom svojej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) v parlamente. Vo vyhlásení narážal na EÚ, uviedla agentúra AFP.

Tá poskytne Venezuelčanom humanitárnu pomoc

Európska komisia (EK) informovala, že EÚ poskytne obyvateľom Venezuely ďalšiu humanitárnu pomoc.

Komisia v správe pre médiá pripomenula, že v tejto krajine je aj naďalej mnoho ľudí vystavených sociálnej a hospodárskej kríze. Preto sa exekutíva EÚ rozhodla vyčleniť ďalšiu humanitárnu pomoc vo výške päť miliónov eur na pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. V roku 2018 Únia celkovo prispela na humanitárnu pomoc pre Venezuelčanov sumou 34 miliónov eur.

„Pomáhať venezuelskému ľudu v núdzi je prioritou Európskej únie. Posilňujeme našu pomoc v naliehavých prípadoch, aby sme pomohli najzraniteľnejším osobám, ktoré nemajú prístup k potravinám, liekom a základným službám a ktoré boli nútené opustiť svoje domovy,“ opísal situáciu eurokomisár pre humanitárnu pomoc a krízový manažment Christos Stylianidis. Podľa jeho slov sa Únia zameriava aj na pomoc pre venezuelské a hostiteľské komunity v susedných krajinách.

Komisia zároveň oznámila, že EÚ s cieľom uľahčiť rozdeľovanie humanitárnej pomoci prostredníctvom svojich partnerov pôsobiacich v teréne má v úmysle otvoriť humanitárnu kanceláriu v Caracase.

Podpora EÚ je zameraná na poskytovanie núdzovej zdravotnej starostlivosti, prístup k pitnej vode a sanitácii, vzdelávanie, ochranu obyvateľstva, ako aj na zabezpečovanie prístreškov, potravín a výživových potrieb.

Komisár Stylianidis vlani v marci navštívil Kolumbiu a odcestoval na východnú hranicu s Venezuelou, kde cez most Simona Bolívara každodenne prichádzajú do Kolumbie tisícky migrantov z Venezuely.

  • Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta.
  • Spojené štáty ho okamžite uznali a Madura označili za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala taktiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura naopak podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
  • Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, takisto uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.
  • K uznaniu Guaidóa za dočasného prezidenta pristúpilo v pondelok 16 krajín EÚ – Británia, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko.
96 debata chyba
Viac na túto tému: #Venezuela #Nicolas Maduro #Juan Guaidó