Stoltenberg chce zachrániť zmluvu INF zapojením ďalších štátov

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg chce zachrániť Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) medzi USA a Ruskom tým, že by sa do nej zapojilo viac štátov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na jeho rozhovor pre štvrtkové vydania novín z mediálnej skupiny Funke.

07.02.2019 09:08 , aktualizované: 20:46
Jens Stoltenberg Foto:
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
debata (94)

Washington oznámil odstúpenie od tejto zmluvy minulý piatok a Moskva tak urobila o deň neskôr. Oba štáty sa vzájomne obviňujú z jej porušovania.

Rusko sa vždy sťažovalo, že krajiny ako Čína, India, Pakistan a Irán vyvíjajú rakety stredného doletu, pokým Moskva to mala zakázané, uviedol Stoltenberg. „Avšak to neospravedlňuje porušovanie zmluvy. Naopak. Malo by nás to podnietiť na posilnenie tejto zmluvy a zapojenie viacerých partnerov,“ konštatoval.

NATO podľa neho preskúma svoje vlastné iniciatívy s cieľom zachrániť túto zmluvu a zlepšiť kontrolu zbraní. „A budeme sa opäť rozprávať s Ruskom,“ povedal.

Rusko má na zmenu svojho postoja šesť mesiacov, počas ktorých plynie výpovedná lehota. Stoltenberg vyzval Moskvu, aby za ten čas zmenila názor. „Vyzývame znovu Rusko, aby využilo túto príležitosť,“ dodal generálny tajomník NATO.

Rusko vyzvalo USA, aby prestali porušovať zmluvu INF

K zničeniu vertikálnych odpaľovacích zariadení MK-41, terčových rakiet a bezposádkových lietadiel údajne narúšajúcich Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), vyzvali vo štvrtok Washington predstavitelia ruského ministerstva obrany. Informovala o tom spravodajská agentúra TASS.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení americkej strane odporúča „prijať v čase do ukončenia platnosti zmluvy INF všetky nevyhnutné kroky vedúce k opätovnému dodržiavaniu danej zmluvy, prostredníctvom zničenia na súši umiestnených vertikálnych odpaľovacích zariadení MK-41, určených na odpaľovanie striel s plochou dráhou letu Tomahawk“, ako aj niektorých typov „terčových rakiet“ a „bezposádkových útočných lietadiel“.

Predstaviteľ ruského rezortu obrany generál Igor Konašenkov na margo tohto vyhlásenia dodal, že „USA svojím konaním dlhodobo porušovali podmienky INF“.

INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a Spojených štátov Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1988, zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.

Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a sám vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.

Spojené štáty oznámili svoje odstúpenie od zmluvy 1. februára, pričom rozhodnutie Washingtonu podporila aj Severoatlantická rada (NAC) – hlavný politický orgán Severoatlantickej aliancie. Rada obvinila Moskvu z toho, že vyvinula a uviedla do funkčnosti raketový systém 9M729, nezodpovedajúci pravidlám INF.

V reakcii na rozhodnutie Washingtonu pozastavilo plnenie zmluvy 2. februára aj Rusko.

INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Zmluva zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.

94 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Jens Stoltenberg #Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu