Trump si spomenul aj na 'robotnícku triedu'

, 07.02.2019 11:59
USA Trump Únia stav prejav muž holokaust
Prezident USA Donald Trump počas takmer poldruhahodinového prejavu o stave únie prednesenom v Kongrese. Autor: ,

Prezident Donald Trump nakoniec prehovoril v Kongrese USA. Vo funkcii už tretí raz. V posolstve o stave únie okrem iného vyzval na jednotu, pričom podľa jeho kritikov spoločnosť polarizoval sám svojou agresívnou politikou. V takmer hodinu a pol trvajúcej reči sa nezabudol vrátiť aj k stavbe múru na hraniciach s Mexikom ako "ochrany pred zločincami a drogovou epidémiou".

„Do hraničných oblastí vyšlem ďalších 3 750 vojakov, aby chránili hranicu. Americká robotnícka trieda dopláca na masovú nezákonnú migráciu,“ vyhlásil Trump aj pomocou terminológie z čias „triedneho boja“.

Američanov nezaujíma múr

Prezidentov dôraz na stavbu hraničného múru nie je podľa najnovších prieskumov verejnej mienky prioritou amerických občanov. Ako pripomenuli aj noviny Politico, najviac si želajú zlepšenie systému zdravotnej starostlivosti a výkonu ekonomiky. Na poslednú zmienku Trump v posolstve nepriamo reagoval, keď vyhlásil: „Ešte sme len začali.“ Napriek tomu chválil úspechy americkej ekonomiky. Vraj rýchlosť ekonomického rastu USA je dvojnásobná v porovnaní s dobou jeho príchodu do Bieleho domu. Zdôraznil najmä význam nedávnej daňovej reformy, výrazné obmedzenie štátnej regulácie a nárast pracovných príležitostí. Pravdou však je, že americká ekonomika v januári, podľa nedávno zverejnenej štatistiky, ponúkla vyše 300 000 nových pracovných miest a rast pracovných príležitostí. Spomínaný trend trvá už sto mesiacov po sebe, čo si história USA nepamätá.

"Silu americkej ekonomiky môžu ohroziť len hlúpe vojny, politikárčenie a smiešne tendenčné vyšetrovanie,“ konštatoval Trump. Pritom napríklad v prípade Sýrie a nečakane proklamovaného stiahnutia amerických jednotiek sa ešte ani nezačalo a Washington už presunul množstvo vojakov a materiálu z Iraku do Sýrie, kam Američanov nik nepozval. Nezabudol sa však pochváliť v súvislosti so vzťahom USA a KĽDR.

Tradičná téma: Čína a Rusko

„Ak by ma nezvolili za prezidenta USA, tak dnes by sme boli vo veľkej vojne so Severnou Kóreou,“ konštatoval americký líder s tým, že jeho vzťah s Kim Čong-unom je dobrý a že sa stretnú 27. a 28. februára vo Vietname. Zmienil sa aj o „konštruktívnom rokovaní“ s viacerými afganskými skupinami vrátane Talibanu. Akurát, ako vzápätí priznal, „nevieme, či sa dohodneme“. V tejto súvislosti zároveň vyjadril presvedčenie, že „po dvoch desaťročiach je načase aspoň sa pokúsiť o mier“.

V posolstve sa obul už tradične do Číny, ktorú s Ruskom považuje Biely dom za hrozbu pre americké záujmy vo svete. „Roky útočí proti americkému priemyslu a kradne intelektuálne vlastníctvo,“ vmietol kritiku na adresu Pekingu. Napriek tomu Trump zopakoval záujem USA o novú obchodnú dohodu s Čínou, ktorá by „chránila americké pracovné miesta, obmedzila chronický deficit vo vzájomnom obchode a zamedzila podvodným obchodným praktikám“.

V posolstve sa „ušla“ kritika aj Rusku. Trump ju zopakoval, keď podľa neho „porušuje“ zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu z roku 1987 (INF). To má byť aj dôvod, prečo USA pozastavili platnosť dohody na šesť mesiacov a prípadne následne ju úplne anulujú. Vzápätí však Trump pribrzdil, keď v tejto súvislosti nevylúčil, že sa Washington pokúsi s Moskvou, ale aj s Pekingom „možno dosiahnuť novú dohodu“. A aby to nevyzeralo úplne ako ústupok, prezident USA ubezpečil členov Kongresu, že ak sa to nepodarí, tak „Američania prekonajú všetky národy sveta vo vývoji zbraní v mene ochrany svojej krajiny“.

Na kritiku Moskvy už ruská strana reagovala. Napríklad konštatovaním, že je „smiešne dohodu najprv zrušiť a potom ju zopakovať“. Na INF reagoval aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov: „Moskva sa už vyjadrila k danej problematike vrátane nášho zrkadlového konania a odpovedala na neopodstatnené obvinenia zo strany USA.“ Pripomenul aj skutočnosť, že Rusko opakovane vyzývalo na začatie rozhovorov najmä v prípade otázok súvisiacich s možným rozšírením Zmluvy o strategických ofenzívnych zbraniach, ktorej platnosť sa končí v roku 2021.

„Keďže naši západní partneri nereagovali, prezident Putin nariadil, aby sme neoživovali spomínané témy a pokojne čakali, kým naši západní partneri dozrejú na to, aby reagovali na naše dávne návrhy, ktoré sa týkajú celého komplexu problematiky strategickej stability,“ konštatoval Lavrov.

Volá po jednote, ale rozdeľuje spoločnosť

Posolstvo Trumpa v Kongrese USA už vyvolalo viaceré kritické ohlasy doma aj v zahraničí. Ostrým útokom však Trumpova politika čelila už dávno pred najnovším prejavom v noci na stredu. Šéf poslaneckého klubu demokratov v Senáte Chuck Schumer napríklad vyhlásil, že prezident chce síce z kongresovej tribúny hovoriť o jednote, ale „zvyšných 364 dní v roku nás rozdeľuje“, čo je podľa senátora „do neba volajúce pokrytectvo“. Trump na jednej zo sociálnych sietí reagoval vyhlásením: „Schumer si ešte nevypočul môj prejav a nadáva iba preto, lebo demokrati (v minuloročných voľbách) neovládli Senát, aj keď (do kampane) investovali poriadnu sumu.“ Napriek konfrontačnému tónu z oboch strán sa viacerí pozorovatelia zhodujú v tom, že už tretí Trumpov prejav o stave únie bol najviac prezidentský. Napriek sporným témam, ktoré má s demokratmi, naznačil prezident aj tentoraz záujem o jednotu. Svoje si o súčasnom lídrovi však myslia Američania. Z najnovšieho prieskumu uskutočneného tesne pred posolstvom prezidenta v Kongrese vyplýva, že by ho dnes podporilo 52 percent voličov. Ďalších šesť percent by tak urobilo „pravdepodobne“. Naopak, Trumpovi by rozhodne nedalo hlas 26 percent Američanov a desať percent by tak urobilo „pravdepodobne“. Podľa zistenia 41 percent respondentov súhlasí s prezidentovou politikou, čo podľa pozorovateľov zodpovedá dlhodobému trendu. Počas krízy v súvislosti s financovaním vládnych úradov však Trumpova popularita klesla v januári na 34 percent. Diametrálny rozdiel v hodnotení politiky prezidenta trvá medzi stúpencami republikánov a demokratov. Zatiaľ čo v prvom prípade má Trump podporu 82 percent, 88 percent demokratických voličov má opačný názor. V budúcoročných prezidentských voľbách by však väčšina rozhodne hlasovala za niekoho iného, len nie za Trumpa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#posolstvo o stave únie #USA - Čína #Trump a migrácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku