Pokračujúca séria protestov sa začala 9. decembra 2018 po tom, ako opozičného politika Borka Stefanoviča v novembri zbili násilníci pred politickým mítingom v meste Kruševac. Opozícia pripisuje vinu za udalosť spoločenskej atmosfére zastrašovania a násilia, ktorú podľa nej vyvoláva vládna koalícia vedená Vučičovou stranou.
Protestné hnutie, ktoré nemá priame politické väzby, no podporuje ho opozícia, vystupuje aj proti korupcii a obmedzovaniu slobody médií. Na zhromaždeniach sa zúčastňujú aj opoziční politici, organizátori im však nedovolia vystupovať s prejavmi.
Bývalý srbský ultranacionalista Vučič dnes deklaruje, že chce reformovať Srbsko a priviesť ho do Európskej únie. Obvinenia opozície z obmedzovania demokratických slobôd odmieta.
Zrejme v reakcii na tieto pouličné protesty Vučič spustil kampaň „Budúcnosť Srbska“, v ktorej rámci navštevuje mestá po celom Srbsku a prezentuje svoj politický program.
Pozorovatelia a analytici považujú túto kampaň nielen za odpoveď na protesty opozície, ale aj za začiatok volebnej kampane, keďže Vučič, ktorý bol od roku 2014 predsedom vlády a od roku 2017 je prezidentom, opakovane naznačil, že by na jar tohto roku mohol vypísať predčasné voľby ako „ústupok“ demonštrantom.
Najbližšie voľby v riadnom termíne by sa v Srbsku mali konať v roku 2020. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že vyhrať v nich by mala opäť Vučičova Srbská pokroková strana (SNS).
Agentúra AFP poznamenala, že srbská opozícia je síce nejednotná, ale tento týždeň jej lídri vypracovali návrh spoločného dokumentu, ktorý nazvali „zmluva s občanmi“.
Uvádzajú v ňom svoje ďalšie zamýšľané kroky vrátane neúčasti na voľbách, kým sa nevytvoria podmienky na slobodné a spravodlivé hlasovanie. Opozícia tiež sľubuje, že až do slobodných volieb nebude pracovať v národnom parlamente i miestnych zastupiteľstvách. Opozícia chce tiež získať slobodný prístup do médií, ktoré momentálne ovláda Vučič a jeho strana.