Mayová sa zhoduje s Corbynom v tom, že v Británii by sa nemali konať predčasné voľby ani druhé referendum o tzv. brexite.
Ukončenie členstva Británie v EÚ je naplánované na 29. marca, dohodu o podmienkach tohto kroku, ktorú vyrokovala Mayovej vláda, však britský parlament v januári neschválil, pričom proti nej zahlasovali aj mnohí poslanci z Mayovej Konzervatívnej strany. Corbyn napísal minulý týždeň premiérke list, v ktorom uviedol, čo by jeho strana žiadala za prípadnú podporu dohody o brexite. Medzi požiadavkami je colná únia a naviazanie na vnútorný trh EÚ.
Colná únia by umožnila zachovanie otvorenej hranice medzi britskou provinciou Severné Írsko a Írskou republikou, ktorá zostáva členom EÚ, aj po vystúpení Británie. Vyhliadka „tvrdej“ hranice na írskom ostrove vyvoláva obavy z opätovného vzplanutia severoírskeho konfliktu.
Corbyn argumentoval aj tým, že v prípade zachovania colnej únie by mala Británia vplyv na budúce obchodné dohody EÚ. Podľa Mayovej by to však znamenalo pre Britániu obmedzenie slobody vlastného rozhodovania.
„Nie je mi jasné, prečo si myslíte, že by sa mala dávať prednosť právu vyjadrovať sa k budúcim obchodným dohodám EÚ pred schopnosťou uzatvárať vlastné dohody,“ citovala Mayovú DPA.
Mayová sa snaží v parlamente presadiť pozmenenú podobu dohody o brexite a odvrátiť tak hrozbu vystúpenia Británie z EÚ bez dohody. Nové hlasovanie poslancov sa očakáva 14. februára, minister výstavby James Brokenshire však podľa agentúry AFP v nedeľu prisľúbil, že parlament dostane ďalšiu možnosť 27. februára, ak Mayová nedosiahne skôr ústupky zo strany EÚ. Opozičná Labouristická strana odsúdila Mayovej stratégiu ako mrhanie časom a spôsob, ako donútiť parlament, aby dohodu odhlasoval v poslednej chvíli.
Poslanci britskej Dolnej snemovne schválili požiadavku, aby Mayová nanovo prerokovala tzv. írsku poistku, ktorá je súčasťou dohody o brexite. Táto poistka je záložným plánom, ktorý umožní ponechať otvorenú hranicu medzi Britániou a Írskom. Kritici sa však obávajú, že poistka spôsobí, že Londýn bude na neurčitý čas viazaný obchodnými pravidlami Európskej únie.
Británia musí byť pripravená použiť silu
Británia by mala byť po brexite schopná použiť vojenskú silu na podporu svojich záujmov. V pondelok to plánuje vyhlásiť britský minister obrany Gavin Williamson. Agentúra Reuters o tom informovala s odvolaním sa na text ministrovho plánovaného príhovoru.
Williamson by mal okrem iného oznámiť plán na vyslanie lietadlovej lode do Tichého oceánu, výraznejšie investície do rozvoja spôsobilostí v kybernetickej sfére, tvrdší postoj voči Rusku a celkovo väčšiu vojenskú asertivitu po odchode Británie z EÚ.
„Brexit nás priviedol k veľkému momentu našich dejín. K momentu, keď musíme posilniť našu prítomnosť na svetovej scéne, zvýšiť našu smrtonosnosť a početnosť,“ píše sa v Williamsonovom plánovanom prejave. Minister chce zdôrazniť aj to, že hranica medzi mierom a vojnou je stále viac nejasná, následkom čoho musia byť Británia a jej spojenci pripravení „použiť na presadenie svojich záujmov tvrdú silu“.
Témou ministrovho prejavu má byť aj otázka vzťahov s Moskvou a konkrétne jej kroky, ktoré Williamson označuje ako „ruské provokácie“. Plánuje v tomto kontexte zdôrazniť, že „Rusko musí za podobné kroky zaplatiť“.
Agentúra Reuters upozorňuje na to, že brexit je mnohými vnímaný ako ďalší úder pre Západ, ktorý musí zápasiť s rastúcou asertivitou Ruska a Číny, ako aj s nepredvídateľnosťou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podporovatelia odchodu Británie z Únie však brexit vnímajú ako príležitosť na to, aby Londýn prijal novú, asertívnejšiu úlohu vo svete.
Najnovším predmetom sporu v už dlhodobo sa zhoršujúcich rusko-britských vzťahoch sa stal vlani útok na bývalého ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliju. Ten bol vykonaný v britskom meste Salisbury pomocou nervovoparalytickej látky novičok vyvinutej v bývalom Sovietskom zväze.
TV Pravda: Prehra premiérky Theresy Mayovej dostala členské krajiny únie do chaosu. Riešenie je v rukách Británie, tvrdí komentátor denníka Pravda Andrej Matišák. (vysielané 16.1.2019)