Túžby Afgancov
"Je pozitívne, že to vyzerá tak, že USA a Taliban vážne pracujú na tom, aby sa vojna skončila. Je to v súlade s túžbami väčšiny Afgancov, ako ukázalo trojdňové prímerie v júni 2018,“ reagoval pre Pravdu Thomas Ruttig, ktorý vedie organizáciu Analytická sieť Afganistanu.
V septembri 2001 teroristi z Al-Kajdá, ktorým ochranu poskytoval v Afganistane Taliban, zaútočili na Spojené štáty. Za niekoľko týždňov so súhlasom Bezpečnostnej rady OSN medzinárodná koalícia na čele s USA a s podporou miestnych síl zvrhla vládu radikálov. Lenže od 11. septembra 2001 prešlo viac ako 17 rokov. Znamená to, že do amerických ozbrojených síl sa už môžu hlásiť ľudia, ktorí v čase útoku na Svetové obchodné centrum a Pentagon ešte ani neboli na svete. A vojna v Afganistane pokračuje. Preto jej niektorí komentátori už hovoria nekonečná. V krajine v rámci operácie NATO Rozhodná podpora slúži aj 36 slovenských vojakov.
"To, čo sme zatiaľ dosiahli, je významné. Ale sú to malé, dva alebo tri malé kroky na dlhej ceste,“ povedal koncom minulého týždňa vo vystúpení v Americkom inštitúte mieru hlavný vyjednávač USA Zalmay Khalilzad, ktorý s Talibanom rokuje už niekoľko mesiacov v Katare. "Všetky strany hovoria, že sa poučili z minulosti,“ citovala bývalého veľvyslanca spravodajská stránka NPR.
Americký prezident Donald Trump v minulotýždňovom prejave o stave únie vyhlásil, že Taliban je šťastný, že môže rokovať. "Urýchlil som naše rokovania, aby sme v Afganistane dosiahli politickú dohodu,“ uviedol šéf Bieleho domu.
Odchod vojakov
V rámci spomenutej aliančnej operácie je Afganistane momentálne okolo 16-tisíc zahraničných vojakov. Podľa správy americkej vlády Taliban teraz ovláda alebo sa snaží ovládnuť 46,2 percenta územia krajiny. Odhady niektorých analytikov hovoria ešte o vyššom čísle.
Hoci nie je jasné, o akých konkrétnych pokrokoch v rokovaniach s radikálmi Khalilzad hovorí, pre Taliban sa na verejnosti takmer všetko točí okolo stiahnutia jednotiek USA. Extrémisti vyhlásili, že polovica amerických vojakov má odísť do konca apríla. Pentagon však pre agentúru AP uviedol, že zatiaľ v tomto zmysle nedostal žiadne rozkazy. Podľa denníka New York Times Američania napriek mierovým rokovaniam útočia na pozície Talibanu najintenzívnejšie od roku 2014. Je to posledný pokus, ako si posilniť rokovacie pozície?
"Zdá sa, že základným motívom rokovaní je stiahnutie jednotiek. Lenže to vo svojej podstate nemá nič spoločné s tým, či sa v budúcnosti podarí dosiahnuť zmierenie medzi Afgancami,“ reagoval pre Pravdu expert na Afganistan Jorrit Kamminga z Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy – Clingendael.
Khalilzad tvrdí, že konečná dohoda bude komplexnejšia, mohla by byť na stole už pred júlovými prezidentskými voľbami a musí zahŕňať všetkých dôležitých hráčov, ktorí sú v Afganistane. Súčasťou rokovaní však zatiaľ nie je vláda v Kábule pod vedením hlavy štátu Ašrafa Gháního. Jej zástupcovia sa nezúčastnili ani na minulotýždňovom rokovaní v Moskve, kde sa stretli predstavitelia Talibanu s ľuďmi z afganskej opozície.
Ruttig upozorňuje, že bez ohľadu na to, ako by mohla vyzerať mierová dohoda, netreba zabúdať na obyvateľov krajiny. "Musí ju prijať nielen vláda, ktorá doteraz nerokovala, lebo Taliban bol proti, ale aj verejnosť. V Afganistane sme svedkami toho, že ľudia majú pocit, že dohoda sa rodí bez nich a len ju budú musieť akceptovať,“ pripomenul Ruttig.