Reagoval tak na špekulácie, podľa ktorých by Washington mohol použiť silu s cieľom odstrániť legitímne zvoleného lídra Nicolása Madura. Podľa Karaganova na druhej strane nemožno vraj vylúčiť v krajine občiansku vojnu, v ktorej nik nevie predpovedať víťaza.
Venezuela nie je Grenada
„Trump sa vyhýba akémukoľvek vojnovému konfliktu. Ak v tomto smere niečo podnikne, tak formou drobných špinavostí za pomoci ,bratských' krajín, ako je napríklad Kolumbia. Tým skôr, že okolo prezidenta USA sú starci z čias prezidenta Ronalda Reagana, ku ktorým patrí napríklad John Bolton, poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť, ktorí dosiahli ,víťazstvo' v Grenade. Venezuela však nie je Grenada,“ analyzoval súčasnú situáciu politológ Karaganov. V tejto súvislosti však nezabudol pripomenúť, že Trump deklarovaným stiahnutím amerických vojakov z konfliktných oblastí „vlastne plní predvolebný sľub, čím boduje v očiach nemalej časti voličov“.
Jednou z hlavných tém politikov a médií po tom, čo sa Juan Guaidó, šéf parlamentu kontrolovaného opozíciou, sám vyhlásil za dočasného venezuelského prezidenta, je záujem Moskvy a Pekingu udržať situáciu pod kontrolou. V tejto súvislosti sa spomínajú hlavne obrovské čínske investície. Ruské aktivity v tomto smere aj podľa Moskvy sa orientovali na predaj zbraní, za ktoré, ako tvrdia ruské zdroje, Caracas riadne zaplatil. Podľa Alexandra Ščetinina, vedúceho latinskoamerického teritoriálneho odboru na ruskom ministerstve zahraničia, Venezuela nepožiadala Moskvu o vojenskú pomoc, ako to tvrdia zaručene nezaručené informácie niektorých prozápadných zdrojov.
Ruský záujem o vývoj vo Venezuele krátko a jasne zhrnul už v spomínanej relácii na televíznom kanáli TV Centr politológ Karaganov.
„Moskva jednoznačne podporuje riadne zvoleného prezidenta Nicolása Maduru, ale nie ekonomický model, ktorý presadzuje ako dedičstvo predchodcu Huga Cháveza a ktorý poznáme z čias Sovietskeho zväzu. Ak si v riadnych voľbách Venezuelčania vyberú niekoho iného, tak z našej strany môže rátať s podporou, ale nejaký štátny prevrat nikdy nebudeme podporovať,“ reagoval politológ Karaganov, dekan fakulty svetovej ekonomiky a politiky.
Zemanov dvihnutý prst
Na adresu samozvanca Guaidóa sa najnovšie opäť vyjadril aj český prezident Miloš Zeman. Po tom, čo v nedávnom liste pozval šéfa parlamentu do Prahy na oslavy 30. výročia nežnej revolúcie.
„Česká republika oslávi v tomto roku 30. výročie nežnej revolúcie a dúfam, že aj vašej krajine sa úspešne podarí prechod k demokracii,“ napísal v stredu prezident, aby v ďalšej časti posolstva zablahoželal adresátovi "k odvahe prevziať v súlade s venezuelskou ústavou zodpovednosť za venezuelský národ a doviesť ho k slobodným a demokratickým voľbám“. V najnovšej reakcii však zvolil iný tón, keď Guaidóa upozornil, že ak v záujme riešenia situácie v krajine požiada o vojenskú intervenciu, napríklad v USA, tak by mohol vraj skončiť ako "venezuelský Husák“.
„Aj keď nemám rád latinskoamerických diktátorov, a nikto to odo mňa ani nemôže žiadať, tak zároveň nemám rád ani vojenské intervencie, pozývacie listy a okupáciu. Ak Juan Guaidó nedokáže vyriešiť tento problém v rámci Venezuely a obráti sa na zahraničných protektorov, tak skončí ako venezuelský Husák,“ vyhlásil Zeman v nedeľňajšej relácii Prezidentský Pressklub rozhlasovej stanice Frekvence 1. Reagoval tak na piatkové vyhlásenie Guaidóa, podľa ktorého, vraj „ak to bude nutné, tak je pripravený povoliť americkú vojenskú intervenciu“.