„Snažíme sa dostať jedlo k ľuďom, ktorí hladujú“, vyhlásil Trump v Bielom dome počas návštevy prezidenta Kolumbie Ivána Duqueho s tým, že snaha zabrániť vstupu pomoci do krajiny je „zločinom proti ľudskosti“.
Dodal tiež, že má k dispozícii širokú škálu možností pre prípad, ak Maduro neodstúpi z postu prezidenta. Na otázku, či USA vyšlú 5000 vojakov do Kolumbie, Trump odpovedal slovom „uvidíte“.
Maduro v súčasnosti bráni vstupu 100 ton americkej humanitárnej pomoci z Kolumbie s poukazom na to, že dodávky pomoci z USA by podľa neho pripravili pôdu pre americkú inváziu do Venezuely. Stretnutie Trumpa s Duquem označil za „hody nenávisti voči Venezuele“.
Líder venezuelskej opozície Juan Guaidó, ktorý sa minulý mesiac vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely, medzitým pripravuje zásielky pomoci cez Brazíliu a holandský karibský ostrov Curacao. Holandský minister zahraničných vecí Stef Blok sa v tejto súvislosti už nechal počuť, že „vláda (holandská) sa postará o to, aby sa pomoc skutočne dostala k obyvateľom Venezuely“.
Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador, ktorého vláda ako jedna z mála vlád krajín Latinskej Ameriky neuznala Guaidóa za nového prezidenta, medzitým vyhlásil, že organizácia humanitárnej pomoci smerujúcej do Venezuely by mala byť koordinovaná s OSN bez „politických, ideologických postojov“.
Obyvatelia Venezuely už roky trpia nedostatkom potravín, liekov a ďalších základných životných potrieb. Socialistický prezident Maduro však popiera, že by bola situácia taká kritická, aby si to vyžadovalo humanitárnu pomoc zo zahraničia.
USA vyslali špeciálne jednotky na karibské ostrovy blízko Venezuely, tvrdí Kuba
Kubánska vláda oznámila, že zaznamenala príchod amerických jednotiek špeciálneho určenia na viaceré letiská v karibskom regióne blízko Venezuely, kde prebieha mocenský súboj medzi prezidentom Nicolásom Madurom a predsedom parlamentu Juanom Guaidóom. Tlačová agentúra DPA to uviedla s odvolaním sa na stredajšie vyhlásenie kubánskeho ministerstva zahraničných vecí.
Vojenské transportné lety zo Spojených štátov sa podľa údajov Havany uskutočnili v dňoch 6.-10. februára. Smerovali na letiská v Portoriku, Dominikánskej republike a „na ďalších karibských ostrovoch so strategickou polohou“. Východiskovými bodmi boli americké základne, z ktorých operujú armádne jednotky špeciálneho určenia a námorná pechota.
Spojené štáty využívajú tieto sily na „skryté zásahy vrátane zásahov proti vedúcim predstaviteľom iných krajín“, upozornil kubánsky rezort diplomacie. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Bruna Rodrígueza na Twitteri sa v súčasnosti pripravuje „vojenské dobrodružstvo vo Venezuele, maskované ako humanitárna intervencia“.
V politickej kríze vo Venezuele stojí Kuba na strane socialistu Madura, podobne ako i vlády Bolívie či Nikaraguy. Mnohé iné latinskoamerické krajiny – a aj Spojené štáty – zase podporujú opozičného politika Guaidóa, ktorý sa vyhlásil v januári za dočasnú hlavu štátu s odôvodnením, že opätovné zvolenie Madura vo vlaňajších prezidentských voľbách bolo protiprávne.
V nedávnom vyjadrení Guaidó nevylúčil možnosť, že oprávni Spojené štáty na intervenciu v tejto juhoamerickej krajine, a to v záujme odstavenia Madura od moci a zmiernenia humanitárnej krízy.
Zásielky potravín a zdravotníckeho materiálu, o ktoré požiadal Spojené štáty, uviazli v skladiskách v Kolumbii, keďže ich vstupu na územie Venezuely bráni tamojšia armáda.