Ambície trojice predkladateľov, medzi ktorými je Andrej Lugovoj, podľa Londýna hlavný podozrivý v prípade otravy ruského prebehlíka Alexandra Litvinenka rádioaktívnym polóniom, sú obrovské. Navrhujú vybudovať systém, pri ktorom ruský internetový priestor Runet neskolabuje ani v prípade, že Rusko bude odpojené od globálnej siete. Lugovoj musel projekt obhajovať pred kritikmi, ktorí v ňom vidia novú snahu úradov odstrániť z Runetu politicky neželaný obsah. „Nejde o vypnutie internetu, ale o to, aby sme v prípade agresívnych akcií umožnili našim občanom naďalej používať internet,“ vyhlásil podľa BBC a odmietol výzvu svojho straníckeho šéfa, nacionalistického populistu Vladimira Žirinovského, aby svoje meno vyškrtol spomedzi predkladateľov.
Potrebu zákona predkladatelia zdôvodnili „agresívnym charakterom stratégie národnej kybernetickej bezpečnosti prijatej v USA na jeseň minulého roku, v ktorej Rusko priamo a bez dôkazov obviňujú zo spáchania hackerských útokov a otvorene mu hrozia trestom“. Návrh zákona ráta s vytvorením komunikačnej infraštruktúry schopnej zabezpečiť fungovanie aj v prípade odpojenia od kľúčových zahraničných komunikačných uzlov. Poskytovatelia prístupu k internetu majú byť povinní zaobstarať si technické prostriedky, ktoré umožnia „centralizovanú kontrolu internetovej prevádzky“.
Technické detaily v návrhu nie sú obsiahnuté. Podľa predkladateľov sa spresnia až v druhom čítaní po konzultáciách s expertmi. Na nich sa spolieha aj predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin, podľa ktorého „je dôležité, aby sa internet v Rusku neuzavrel, neodrezal, ale aby sa zaručila jeho bezpečnosť“.
Program má financovať ruský štátny rozpočet a riadiť Roskomnadzor, ruský úrad pre dohľad nad telekomunikáciami, informačnými technológiami a masmédiami, ktorého už aj tak rozsiahle právomoci sa majú ešte výrazne rozšíriť. Dostal by napríklad právo priamo zablokovať akékoľvek webové stránky, čo zatiaľ môžu robiť len internetoví operátori na základe súdneho rozhodnutia. Internetová prevádzka medzi ruskými užívateľmi sa má uskutočňovať v čo najväčšej miere prostredníctvom serverov registrovaných v Rusku.
Koľko to všetko bude stáť, to nevedia ani sami predkladatelia. Niektorí experti odhadujú náklady na zriadenie novej infraštruktúry na 20 miliárd rubľov, čo je 270 miliónov eur, iný však predpokladajú, že pôjde o oveľa vyššiu sumu.
Kritici pripravovaného zákona sa obávajú, že Rusko by mohlo siahnuť k podobnému blokačnému systému, ako je Veľký čínsky firewall, ktorým Peking zabraňuje svojim občanom v prístupe k zahraničným internetovým službám. Rusko už niekoľko rokov posilňuje centrálnu kontrolu internetu. Internetové médiá, sociálne siete, poštové servery a účty bloggerov sú napríklad povinné pol roka uchovávať obsah na prípadnú štátnu kontrolu, ktorú nemôžu odmietnuť.