Nepomohla ani následná snaha tlmočníkov výrok korigovať. Šéf izraelského kabinetu pritom iba rozvinul myšlienku ministra zahraničia USA Mikea Pompea, podľa ktorého „bez konfrontácie s Iránom nebude mier na Blízkom východe“. A to ešte tesne pred summitom poľský exminister zahraničia Witold Waszczykowski ubezpečoval svet, že rokovanie vo Varšave „nie je namierené proti Iránu“.
„Rokovanie malo dva ciele. Prvým bola prezentácia amerických predstáv riešenia blízkovýchodného problému predovšetkým v prípade palestínskej otázky. Pritom je všeobecne známe, že Washington je na strane Tel Avivu,“ povedal pre Pravdu dobre informovaný palestínsky diplomatický zdroj. V tejto súvislosti pripomenul, že USA podporujú izraelskú okupáciu palestínskych území, uznanie Jeruzalema ako hlavného mesta židovského štátu či osídľovanie palestínskych území židovskými kolonistami.
Trumpov rukopis
„Je to v rozpore nielen s medzinárodným právom, ale o. i. aj so smerovaním predchádzajúcich administrácií vo Washingtone, ktoré presadzovali politiku dvoch štátov pre dva národy,“ dodal zdroj s tým, že to je aj dôvod, prečo Palestínčania závery summitu neuznajú.
„Druhým cieľom Američanmi zorganizovaného summitu bolo vytvorenie tzv. arabského NATO, fungujúceho ako protiiránska päsť, ktorú tvorí Izrael a hlavne krajiny Perzského zálivu. Aj Palestínčania však vidia východisko v dialógu. Čoho sme však svedkami? USA chcú zneužiť napätie, ktoré dnes panuje medzi krajinami Zálivu a Iránom, a zároveň si želajú normalizáciu vzťahov krajín v Zálive s Tel Avivom,“ nastavil zrkadlo situácie palestínsky zdroj z Ramalláhu. Ako zdôraznil, normalizácii vzťahov musí predchádzať rešpektovanie práva Palestínčanov, ukončenie okupácie ich území, ale aj sýrskych Golanských výšin. Zatiaľ však, ako to pre Project Syndicate zhrnul Sáib Iríkát, palestínsky vyjednávač, USA a Izrael ponúkajú Palestínčanom namiesto mieru apartheid. Podľa vyjadrenia amerického viceprezidenta Mikea Pencea pred izraelským parlamentom ešte v minulom roku možno predpokladať, že Izrael má „božský mandát“, ktorý mu dovoľuje ignorovať práva Palestínčanov. Viacerí pozorovatelia v tejto súvislosti upozorňujú, že výsledkom je posilnenie postavenia extrémistov v oblasti.
Giulianiho pokus
Tu kdesi treba hľadať odpoveď na otázku, prečo na ministerskej úrovni boli vo Varšave iba niektoré zo 60 účastníckych krajín. Európske štáty poslali väčšinou iba námestníkov ministrov. Bolo to zároveň bez účasti Ruska, Číny, Turecka a, samozrejme, Iránu. Teda štátov, ktoré nielen v Sýrii hrajú dôležitú úlohu. Napokon Rusko, Turecko a Irán rokovali vo štvrtok v Soči o povojnovom usporiadaní v Sýrii.
Neúčasť Teheránu vo Varšave sa pokúsil „vysvetliť“ Rudy Giuliani, bývalý newyorský starosta a právny poradca prezidenta Donalda Trumpa citovaný portálom Onet.pl.
„Irán sme nepozvali, pretože je to krajina, ktorú riadia vrahovia a nesie najväčšiu zodpovednosť za terorizmus vo svete,“ vyhlásil Trumpov poradca, a pritom sedel za jedným stolom zo zástupcami saudskoarabskej monarchie, ktorá sa „vyznamenala“ prelievaním krvi v južnom Jemene či v prípade brutálnej vraždy nepohodlného novinára v Ankare.
Proti Teheránu aj Moskve
Viaceré zdroje poukazujú aj na skutočnosť, že zatiaľ čo sa vo Varšave pokúšal Washington o „jednotu“ Arabov a Izraelčanov, o to isté mu išlo aj v prípade krajín V4. Tentoraz však Američania volali po zomknutosti proti Rusku, s ktorým dnes, napriek sankciám, obchoduje kdekto. USA svoje zámery so stredoeurópskymi krajinami ani netaja. Napokon to potvrdili aj výsledky turné šéfa diplomacie USA Pompea v strednej Európe. Ibaže, ako upozorňuje portál EurAsia, prípadná koncentrácia síl proti Teheránu či Moskve neprinesie mier, ale môže rozpútať vojnu. Netanjahu to napokon, aj keď hebrejsky, povedal jasne.
Ako pripomína aj agentúra AFP, svet už pozná Ženevskú konferenciu o Blízkom východe z dielne Henryho Kissingera z roku 1973, ako aj Madridskú konferenciu z roku 1991. Priniesli chudobné výsledky v podobe dohôd, ktoré boli väčšinou mierovými pokusmi USA.
"Konferencia vo Varšave nesie tentoraz všetky znaky amerického úsilia, po prípadnom stiahnutí sa zo Sýrie, preniesť ťarchu tamojšieho vojnového rizika rovnako ako v prípade hybridného konfliktu s Iránom, na plecia iných,“ zhrnul katarský denník Al Rai Al Youm.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.