VIDEO: Gruzínsko má zablokované cesty. Aj budúcnosť?

Čo sa deje na druhej strane? Prezradí to pohľad do ďalekohľadu? Končiaca sa zima sfarbila krajinu do bezútešných odtieňov hnedej a sivej. Medzi kopcami však dobre vidieť ruské pozície. Cez administratívnu líniu oddeľujúcu Gruzínsko od Južného Osetska si ich mohol prezrieť slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Pricestoval sem aj v pozícii úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

17.02.2019 14:00
debata (45)
Video

Zmrazené konflikty

Šéf slovenskej diplomacie je od začiatku roka na cestách po oblastiach zmrazených, ale aj horúcich konfliktov v Európe. Lajčák bol už na východnej Ukrajine a v Moldavsku a Podnestersku.

Gruzínsko od vojny s Ruskom v roku 2008, počas ktorej zahynulo viac ako 700 ľudí, nemá pod kontrolou okolo 20 percent územia krajiny. Dva odštiepenecké regióny Abcházsko a Južné Osetsko uznáva len pár štátov. Samozrejme, podstatné je, že majú podporu Ruska.

Lajčák sa o tom, čo sa deje, na vlastné oči mohol presvedčiť, keď navštívil Monitorovaciu misiu Európskej únie (EÚMM), ktorá hliadkuje pozdĺž hranice medzi Gruzínskom a Južným Osetskom a Abcházskom. Línia rozdelila príbuzných, dediny, ľudia niekde nemôžu zájsť ani na cintoríny, kde sú pochovaní ich blízki. V poslednom čase je to ešte horšie, separatisti s podporou Ruska zablokovali hranice.

"Je to príklad takzvaného zmrazeného konfliktu. Ľudia našťastie nezomierajú, ale zároveň nemôžu normálne žiť. Vojna vytvorila na území Gruzínska umelú hranicu, ktorá rozdelila rodiny, rozdelila krajinu a vznikli dva neuznané štátne útvary, Južné Osetsko a Abcházsko,“ povedal Lajčák pre slovenských novinárov len niekoľko sto metrov od kontaktnej línie, za ktorou už hliadkujú aj ruskí pohraničníci. Tí majú podľa Monitorovacej misie EÚ v separatistických regiónoch 38 základní.

"OBSE sa snaží riešiť praktické problémy. Ale vidíte, ako to vyzerá. Je tu problém s priechodmi. Už viac ako mesiac sú úplne uzavreté. Napríklad na mieste, kde sa nachádzame (neďaleko Odzisi, pozn. red.), denne prešlo okolo 400 ľudí a sto áut. Obyvatelia išli za prácou, na návštevu. Teraz sa nemôžu presunúť z jednej strany na druhú. Snahou OBSE je normalizácia situácie,“ povedal Lajčák. "Politický proces je zmrazený. Pokúšame sa aspoň o nejaké kroky na zvýšenie dôvery a praktické záležitosti na zlepšenie života ľudí,“ tvrdí minister zahraničných vecí.

Podľa Lajčáka je oficiálnym dôvodom uzatvorenia priechodov epidémia prasacej chrípky. „Údaje však ukazujú, že nebola horšia ako v minulosti. Využila sa však ako zámienka. Zatiaľ nie jasné, kedy sa to skončí,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Slovenská pomoc

Už dva roky pôsobí v EÚMM slovenský policajný kapitán Vladimír Tatarka. "Z názvu vyplýva, čo robíme. Monitorujeme hranicu, teda de facto hranicu s Južným Osetskom a s Abcházskom,“ opisuje prácu misie, v ktorej pôsobí šesť Slovákov, Tatarka. Upozorňuje aj na isté obmedzenia, ktorým misia čelí.

"Nemôžeme prejsť na druhú stranu. Úrady v Južnom Osetsku a Abcházsku zatiaľ neumožnili prístup monitorovacej misii na ich územie,“ vysvetľuje. "Ako ste videli, na druhej strane je ruská základňa. Minulý rok v lete sa tu konalo niekoľko cvičení. Boli sme tu 24 hodín denne. Striedali sme sa, aby sme videli všetko, čo sa deje. Ľudia, ktorí žijú v prihraničných oblastiach, sú veľmi citliví na dianie pozdĺž línie. Ak sa blížia tanky, obrnené vozidlá, vrtuľníky, volajú na misiu, aby sa dozvedeli, čo sa deje. Či prišla vojna, či majú utekať. Snažíme sa situáciu upokojovať,“ povedal Tatarka.

Spôsob, ako Slovensko môže aspoň trochu pomôcť riešiť problémy, ktoré vyplývajú zo zamrznutého konfliktu, je finančný dar, ktorý odovzdal v Tbilisi Lajčák predsedovi Gruzínskej onkologickej spoločnosti Removi Gvamichavovi. Suma 39-tisíc eur pôjde na vybavenie Skríningového centra pre prevenciu rakoviny v meste Zugdidi v blízkosti Abcházska, ktoré bude do konca mája vybavené najmodernejšími prístrojmi európskych štandardov. Slúžiť bude všetkým.

"Za takzvanou líniou zostali naši priatelia, bratia a sestry. Už dnes je možné, aby ľudia z druhej strany dostali našu zdravotnícku starostlivosť, ale museli chodiť ďaleko,“ povedal pre Pravdu Gvamichava.

"Naše komunity rozdelil konflikt, ale stále viac ich rozdeľujú aj ostnaté drôty, ktoré naťahujú Rusi v srdci Gruzínska. Má to priamy dosah na 14-tisíc rodín, 300-tisíc utečencov sa nemôže vrátiť a 200-tisíc ľudí je izolovaných od sveta,“ reagovala pre Pravdu gruzínska ministerka pre zmierenia a občiansku rovnosť Ketevan Cichelašviliová. "Pomáhať týmto ľuďom je veľmi zložitá misia, ale nevravím, že je nemožná. Nie je to až taký zamrznutý konflikt, keď sa naň pozriete. Rusko posilňuje svoje pozície, usporadúva vojenské cvičenia,“ uviedla ministerka.

Lajčák bude už na budúci týždeň v Moskve, kde sa chystá hovoriť aj o svojich zisteniach z prvých troch ciest v úlohe úradujúceho predsedu OBSE. V utorok mal zase možnosť sa o tom porozprávať s americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom, ktorý navštívil Bratislavu. Čo sa týka rusko-gruzínskeho konfliktu, tak od roku 2008 sa už v Ženeve uskutočnilo 46 kôl medzinárodného dialógu. Výsledky rokovaní, ktorým predsedajú OBSE, EÚ a OSN, sú pomerne skromné. Súčasťou diskusie sú aj predstavitelia Južného Osetska, Abcházska a USA.

"Jedna vec je budovanie dôvery, druhá geopolitika. S Ruskom sa nerokuje ľahko. Moskva nemá v slovníku slovo kompromis. Ak by sme však dosiahli mier v Gruzínsku, malo by to vplyv na celý región,“ verí Cichelašviliová.

NATO a EÚ

Kremeľ má však do istej miery v rukách možnosti, ako vetovať priania Tbilisi. Podľa posledného prieskumu Národného demokratického inštitútu si 83 percent Gruzíncov želá integráciu krajiny v rámci EÚ a 78 percent, čo sa týka NATO. So zamrznutým konfliktom to však nepôjde ľahko.

"Dnes členstvo v únii nie je na stole. Ťažko však môžeme očakávať európske reformy, ak tu nie je aspoň nejaká vízia európskej budúcnosti. Je veľa možností, ako ich držať na našej strane. Čo sa týka NATO, Gruzínsko je v pomere k počtu obyvateľov druhým najväčším prispievateľom do misií aliancie. Plní všetky podmienky. Sú to skôr politické otázky, ktoré bránia priblíženiu sa k NATO,“ skonštatoval Lajčák.

Expert na región Kaukazu Svante Cornell zo štokholmského Inštitútu pre bezpečnosť a rozvojovú politiku si myslí, že ani Kremeľ nemôže byť celkom spokojný. "Reakcia Západu na vojnu v Gruzínsku bola slabá. No je jasné, že ruský prezident Vladimir Putin nechcel získať iba separatistické regióny Južné Osetsko a Abcházsko. Prostredníctvom zmeny režimu chcel kontrolovať celé Gruzínsko, chcel zastaviť jeho prozápadnú orientáciu. V tom Putin zlyhal,“ pripomenul pre Pravdu Cornell.

45 debata chyba
Viac na túto tému: #Gruzínsko #Miroslav Lajčák