Bol to výsledok jeho nediplomatických vyjadrení na adresu kontroverznej účasti Poliakov na prenasledovaní Židov v rámci holokaustu. Na každého z troch lídrov mal hostiteľ asi hodinu na separátne rokovania v jeho jeruzalemskej kancelárii. Po nich si s hosťami sadol k spoločnému obedu v hoteli King David, ale už za "zatvorenými dverami“.
Skôr ako ich politici zavreli, stihli oficiálne prediskutovať viaceré „nepálčivé“ témy. Podľa izraelského portálu Israland diskutoval Netanjahu s Pellegrinim o hospodárskej spolupráci oboch krajín vrátane využitia izraelských technológií v automobilovom priemysle. S týmto cieľom Slovensko už v lete obsadí post tzv. inovačného diplomata. Izrael tak bude štvrtou krajinou po USA, Číne a Fínsku, kde bude mať Slovensko takéhoto zástupcu. Pellegrini zároveň pozval izraelského lídra na Slovensko. Netanjahu však musí ešte vyhrať blížiace sa aprílové parlamentné voľby, ktoré nemá ani zďaleka vyhrané. Ak však zvíťazí, prisľúbil Pellegrinimu, že pricestuje do Bratislavy a s ním priletí aj veľká delegácia podnikateľov a investorov. „Hovorili sme o rýchlej technologickej revolúcii,“ povedal Natanjahu s tým, že pre obe krajiny sú „hlavným zdrojom mozgy“.
Slovenský premiér charakterizoval rokovanie ako konštruktívne a pozitívne. „Nevymieňali sme si diplomatické floskuly a prázdne slová. Hovorili sme o konkrétnych možnostiach, ako by sme mohli navzájom spolupracovať,“ zdôraznil. Reč bola, rovnako ako v prípade následného rokovania Netanjahu – Babiš, aj o spolupráci v oblasti obrany a o tom, akým spôsobom by kooperácia mohla priniesť vyššiu pridanú hodnotu slovenskému priemyslu.
Tretí z "trojky“, maďarský premiér Orbán, okrem iného potvrdil otvorenie obchodného zastúpenia so štatútom diplomatickej misie v Jeruzaleme. Česko má už v Svätom meste Český dom a Bratislava sa chystá v prvom polroku otvoriť v rozdelenom Jeruzaleme Slovenské kultúrne a informačné centrum. Ako v tejto súvislosti pripomína väčšina pozorovateľov, majú všetky tri spomínané kroky spoločného menovateľa: ide o gesto krajín, ktoré odmietajú priamo uznať Jeruzalem ako hlavné mesto židovského štátu, na ktorého východnú časť si robia právom nároky aj Palestínčania.