Neboli medzi nimi len muži, z ktorých sa stali bojovníci, ale aj ženy, dokonca len tínedžerky, z ktorých boli poslušné manželky. IS už stratil svoj kalifát v Sýrii a Iraku. Čo sa stane s ľuďmi, ktorí sa k nemu pripojili a prežili?
Návrat domov?
Na problém upozornil prípad Shamimy Begumovej. Britka mala len 15 rokov, keď utiekla s dvoma kamarátkami od rodiny, aby sa pridali k IS. Mladá žena pred niekoľkými dňami porodila syna v sýrskom utečeneckom tábore. V manželstve s členom IS, ktorý pochádzal z Holandska, prišla o dve deti. Teraz by sa chcela vrátiť do Británie.
Begumová však príliš neľutuje, čo urobila. V rozhovore pre televíziu Sky News uviedla, že pokladala za islamské aj veci, ako je stínanie hláv. "Štyri roky som bola len žena v domácnosti. Nemajú dôkaz, že som urobila niečo nebezpečné,“ vyhlásila Britka. Tvrdí, že vzhľadom na jej situáciu si zaslúži súcit, ale prijme vraj aj väzenie.
"Nech idú do čerta. Ustielali postele svojim manželom z IS, tak nech s nimi zhnijú v pekle,“ reagoval v denníku Daily Mail na Begumovú a ďalšie ženy s podobným osudom Piers Morgan, známy britský bulvárny komentátor.
Pomôcť jej vrátiť sa domov by pre Londýn bolo politicky zložité a mimoriadne nepopulárne a kontroverzné. Aj vzhľadom na to, že v podstate vôbec neľutuje svoje konanie.Fanar Haddad, analytik z Inštitútu Blízkeho východu
"Čo sa týka tejto situácie, neexistujú jednoduché odpovede. Ľudia ako Shamima Begumová by mali čeliť spravodlivosti, ale je potrebné zvážiť niekoľko praktických a právnych záležitostí. Dá sa pochopiť, že v Británii nie je vítaná. Z právneho hľadiska má však ako obyvateľka Spojeného kráľovstva právo na návrat. Nemôžu jej vziať občianstvo, ak by to znamenalo, že zostane bez štátnej príslušnosti,“ reagoval pre Pravdu Fanar Haddad z Inštitútu Blízkeho východu na Národnej univerzite v Singapure.
Britský minister vnútra Sajid Javid uviedol, že krajina čelí výzve, čo robiť s ľuďmi, ktorí boli súčasťou IS, ale teraz sa chcú vrátiť. Podľa BBC varoval, že nebude váhať im v tom zabrániť. Z praktického hľadiska by Begumová mala požiadať o pomoc diplomatické zastúpenie svojej krajiny. K nemu sa však tak ľahko nedostane. Televízia ITV uviedla, že Begumovej už Londýn odobral občianstvo.
"Je v právnom vákuu, nikto sa k nej nemusí hlásiť. Je na území ovládanom Sýrskymi demokratickými silami, čo je neštátny aktér. Technicky je problémom Británie. Ale pomôcť jej vrátiť sa domov by pre Londýn bolo politicky zložité a mimoriadne nepopulárne a kontroverzné. Aj vzhľadom na to, že v podstate vôbec neľutuje svoje konanie,“ pripomenul Haddad.
Trumpova hrozba
Begumovej príbeh je však len jedným z mnohých. A v skutočnosti je možno tým menej zložitým. Horšie to bude, ak by sa naplnila hrozba, na ktorú pred niekoľkými dňami upozornil americký prezident Donald Trump.
"Spojené štáty žiadajú Britániu, Francúzsko, Nemecko a ostatných európskych spojencov, aby sa postarali o 800 bojovníkov Islamského štátu, ktorých sme zadržali v Sýrii, a postavili ich pred súd. Kalifát je pripravený padnúť. Alternatíva nie je dobrá. Je taká, že by sme ich museli prepustiť,“ napísal v nedeľu Trump na sociálnej sieti Twitter.
"Je racionálne, keď kurdské a ďalšie sily v severnej Sýrii žiadajú Európanov o urgentnú pomoc v otázke presunu zadržaných ľudí do krajín, z ktorých pochádzajú. Na americký tlak sa však dá odpovedať, že to musí byť kontrolovaný proces, nedá sa len tak rýchlo vyriešiť, čo s 800 ľuďmi,“ uviedol pre Pravdu Raphael Bossong z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy.
Foto: Reuters, POOL
Kurdskí predstavitelia, ktorých citoval denník Guardian, tvrdia, že zadržaní sú časovanou bombou. Európske krajiny sú však zdržanlivé. Postoje viacerých štátov vyjadrila nórska premiérka Erna Solbergová. Vyhlásila, že občania jej krajiny a ich deti sa môžu vrátiť domov, ale budú čeliť žalobám. Solbergová však tiež povedala, že Oslo sa nebude aktívne snažiť postarať sa o ľudí, ktorí boli súčasťou IS. "Nemôžeme vyslať nórskych diplomatov, aby sme odtiaľ niekoho dostali,“ povedala premiérka pre denník VG.
"Rôzne západné štáty na to môžu mať rôzny názor,“ uviedol pre Pravdu Rodger Shanahan z Lowyho inštitútu v Sydney. "Krajiny nemajú rovnakú právnu úpravu ani možnosti dostať svojich občanov pred súd na základe dostatočných dôkazov. Takže pravdepodobne budú riešiť jednotlivé prípady odlišnými spôsobmi a niektorí z týchto ľudí sa aj vyhnú trestu,“ predpokladá odborník na terorizmus.
Dlhodobý problém
Bezpečnostný analytik Steve Hewitt z Birminghamskej univerzity si myslí, že občania európskych krajín by mali dostať šancu na návrat. "Je na štátoch, z ktorých títo ľudia pochádzajú, aby ich prípady riešili. Nemali by sme to nechávať na iných,“ reagoval pre Pravdu Hewitt. "Je to aj riziko, ale nezabúdajme, že niektorí zahraniční bojovníci sa už vrátili. Vyžiada si to zdroje, lebo ich bude potrebné monitorovať,“ pripúšťa expert, ktorý sa zároveň prihovára, aby sa západné krajiny postarali o deti zahraničných bojovníkov. "Tie potrebujú podporu, lebo bezpochyby mnohé čelia traumám,“ pripomenul Hewitt.
"Bude náročné, drahé a riskantné prevziať bývalých aktívnych európskych zahraničných bojovníkov. Je to však lepšia alternatíva, ako nechať ich stratiť sa vo svete, čo sa určite viacerým podarí,“ myslí si Bossong. "EÚ poskytuje štruktúry na podporu koordinovaných žalôb na zahraničných bojovníkov aj na to, čo s uväznenými radikálmi. Samozrejme, nie sú to zázračné riešenia. Dlhodobo budeme čeliť tomu, aké drahé je monitorovanie extrémistov či bývalých radikálov a aká je to výzva,“ uviedol Bossong.