Podľa predstáv Washingtonu mali by zobrať na seba úlohu pozorovateľov," informovali noviny The Washington Post s odvolaním sa na amerických aj zahraničných oficiálnych predstaviteľov. "USA ponechajú po stiahnutí svojich vojakov zo Sýrie v krajine určitý čas malú mierovú skupinu asi 200 osôb,“ oznámila Sarah Sandersová, hovorkyňa Bieleho domu. Ako však pripomína aj francúzsky denník Le Figaro, "absurdná Trumpova stratégia v Sýrii privádza Európu do zúfalstva“. Podľa novín Trump ju zahnal do kúta hlavne plánom vyviesť tzv. svojich džihádistov zo Sýrie. V opačnom prípade ich vraj prepustí.
Situácia sa môže opakovať
Francúzsko, Británia, ale aj Nemecko, ktoré na rozdiel od prvých dvoch nemá v Sýrii svojich vojakov, už dali najavo, že ak odídu Američania, tak urobia to isté. Francúzsky šéf diplomacie Jean-Yves Le Drian priznal, že „bol zmätený Trumpovou taktikou“. A jeho britský kolega Jeremy Hunt vzápätí vyhlásil, že „neexistujú žiadne vyhliadky na nahradenie amerických síl Britmi v Sýrii“. Uvedomujú si, rovnako ako väčšina hlavne vojenských odborníkov, že aj po proklamovanej porážke teroristov z tzv. Islamského štátu si radikáli zachovajú tzv. povstalecký potenciál a silu na návrat. Tak ako to bolo napríklad po stiahnutí sa Američanov z Iraku v roku 2011. V tejto súvislosti viacerí pripomínajú, že v Sýrii aj v Iraku je aj teraz od 20– do 30-tisíc islamských radikálov z IŠ.
„Rozkaz prezidenta Trumpa o úplnom stiahnutí vojakov zo Sýrie do 30. apríla tohto roku stále platí. V tejto chvíli sa plne sústreďujeme na jeho splnenie,“ potvrdil v reakcii na neskrývané sklamanie spojencov nemennosť washingtonského kurzu generál Joseph Votel, šéf Veliteľstva pre stredný východ (CENTCOM). Napokon to zopakoval na nedávnej mníchovskej konferencii o bezpečnosti aj Patrick Shanahan poverený vedením Pentagonu. Na rokovaní za zatvorenými dvermi s americkými kongresmanmi povedal jasne: „Je to rozkaz prezidenta.“
Republikán Graham: Je to najhlúpejší nápad
„Je to najhlúpejší nápad, o akom som počul,“ reagoval republikánsky senátor Lindsey Graham, citovaný novinami The Washington Post, nespisovne a podráždene na Trumpov rozkaz. Z jeho realizovania však majú hlavu v smútku napríklad aj sýrski Kurdi. Ich žiadosť, aby spojenci ponechali na severovýchode do 1 500 vojenských špecialistov ako koordinátorov vzdušnej podpory v rámci úsilia udržať na uzde teroristov, protureckých ozbrojencov, ako aj ďalších protivníkov, ostáva na pozadí spomínaných rozhodnutí generality iba želaním.
V snahe nájsť nejaké východisko rokujú Kurdi s Moskvou aj s Damaskom. Ponúkajú zachovanie širokej autonómie v rámci federálneho usporiadania Sýrie. Prezident Bašár Asad, podľa jeho posledných vyjadrení, však o tom nechce ani počuť. Nedávno sa v tomto duchu prezentovala aj jeho poradkyňa Busajna Šábanová, citovaná agentúrou Reuters.
„Autonómia znamená rozdelenie Sýrie, čo nedopustíme. Sýria je krajina, ktorá je taviacim kotlom pre všetkých ľudí. Pred sýrskymi zákonmi a sýrskou ústavou sú si všetci rovní. Kurdi sú vzácnou a veľmi dôležitou súčasťou sýrskeho ľudu,“ vyhlásila Šábanová na konferencii o Blízkom východe v Moskve, ktorá presadzuje, aby územie východne od rieky Eufrat prešlo pod kontrolu Damasku.
„Situácia na severovýchode Sýrie je výsledkom nelegálnej prítomnosti USA, ktoré pod zámienkou boja s teroristami sa pokúšajú rozdeliť krajinu a vytvoriť na východnom brehu Eufratu akýsi štát,“ reagoval na zámery Washingtonu Sergej Lavrov, citovaný portálom Regnum. Američania však podobné vyjadrenia odmietajú s tým, že im ide o „udržanie jednotnej Sýrie“.
Kurdi sú opäť mimo
Proti už spomínanej autonómii Kurdov je aj Ankara. Obáva sa iskry, ktorá by mohla preskočiť do juhovýchodného Turecka, kde má problémy s vlastnými Kurdmi. Ankara preto plánuje vytvoriť „zónu“ s prívlastkom nárazníková na sýrskom území tesne za hranicou s Tureckom. Oficiálne o tom niet ani slova, ale v kuloároch bruselskej centrály NATO je verejným tajomstvom, že existuje dohoda medzi Tureckom a USA. Samotná aliancia dala napokon ruky preč od plánu s upozornením, že „je to vec spomínaných dvoch krajín“.
„Pohraniční zóna, na ktorej sa Turci dohodli s Američanmi, je iba zámienka pre zásah proti Kurdom. Ankara chce jej vznikom zabrániť Kurdom budovať vlastný región,“ povedal v rozhovore pre britskú BBC Selahattin Demirtaş z parlamentnej Kurdskej ľudovej demokratickej strany (HDP).
„Ibaže súčasná snaha Kurdov sedieť naraz na niekoľkých stoličkách sa im môže stať osudnou,“ upozornil portál EuroAsia v súvislosti rokovacími aktivitami predstaviteľov časti národa žijúceho hlavne na území Sýrie, Turecka, Iraku a Iránu.