Chýbali však napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron či španielsky premiér Pedro Sánchez. Migrácia, globálne klimatické zmeny, hospodárska spolupráca a konflikty na Blízkom východe boli oficiálne hlavnými témami rokovaní na juhu Sinajského polostrova.
Pellegrini: LAŠ je pre EÚ významný partner
„Bezpečnosť, hospodárska a investičná oblasť a podpora mladých,“ zhrnul premiér Pellegrini cieľ svojej cesty na summit. Ako zdôraznil, dôležitá je v prvom rade oblasť boja proti terorizmu, téma bezpečnosti a hlavne zvládnutie migračnej krízy, ktorej najmä Európa čelila a pravdepodobne bude ešte čeliť. Potvrdil to napokon aj portál Arab News. Premiér Peter Pellegrini po skončení zdôraznil, že krajiny LAŠ predstavujú pre úniu významných partnerov, čo sa týka boja proti terorizmu a zvládania migračnej krízy.,,Mnohé z krajín (LAŠ) už bilaterálne za pomoci EÚ pomáhajú zvládať tieto migračné toky, respektíve starostlivosť o utečencov na svojom vlastnom území," dodal premiér citovaný TASR s tým, že „dôležité je, aby sme s týmito krajinami pracovali aj v oblasti ekonomickej, to znamená v oblasti moderných technológií, vedy a výskumu“.
Nie všetci účastníci, ale aj pozorovatelia, majú jednoznačný postoj k summitu a jeho výsledkom. „Žiadne významné závery summitu nebolo možné očakávať, pretože išlo o ceremoniálnu a bezvýznamnú udalosť,“ „zrekapituloval“ summit arabský spravodajský server Al-Džazíra s odkazom na viacerých politológov. V tejto súvislosti sa objavili hlasy, podľa ktorých už samotný fakt, že sa na rokovaní zišlo priveľa hláv štátov, avizoval nepravdepodobnosť, že dosiahnu nejaké spoločné stanovisko. Podľa televízie Al Arabíja sa „akurát zhodli v prísľube spoločne bojovať proti medzinárodnému terorizmu a nelegálnej migrácii“. Navyše, niektorí znalci miestnych pomerov od začiatku upozorňovali, že okrem iného si egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí, ako hostiteľ summitu, chce urobiť reklamu vo svete. Spolu so saudskoarabským kráľom Salmánom Bin Abdul Azízom však zopakovali, že hlavnou témou musí byť riešenie palestínskej otázky. Konkrétne izraelsko-palestínsky konflikt. Upozornil na to aj Andrej Babiš, český premiér, ktorý na summite viedol delegáciu. Napokon však, a nielen on, priznal, že rokovaniam dominovali hlavne v zákulisí iné témy. Najmä brexit. Potvrdili to napokon, ako informoval Reuters, aj pondelkové rozhovory Jeana-Claudea Junckera, predsedu Európskej komisie, s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Nakoniec, väčšina lídrov ani netajila, že najväčší prínos summitu spočíval práve v možnosti bilaterálnych rozhovorov a v nadviazaní kontaktov v záujme riešenia napríklad situácie v Sýrii či Líbyi. Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej citovanej portálom Deutsche Welle únia je priamo zainteresovaná na stabilizovaní situácie v arabskom svete. „Osud EÚ priamo závisí od osudu LAŠ,“ vyhlásila v pondelok kancelárka. Nezabudla však vyjadriť aj postoj adresovaný odporcom Teheránu. Vraj aj keď Nemecko ostáva verné záväzkom vyplývajúcim z jadrovej dohody s Iránom, v jeho politike „badať agresívne tendencie“.
Apel palestínskeho lídra
Niektoré krajiny však považovali za najdôležitejší problém už spomínanú otázku Palestíny, ktorú sa nedarí riešiť desiatky rokov. Aj preto sa palestínsky líder Mahmud Abbás v Šarm aš-Šajchu pokúšal vrátiť účastníkov rokovania k téme.
„Pokusy Izraela normalizovať vzťahy s arabskými a moslimskými krajinami mu neprinesú výsledok v podobe mieru a bezpečnosti,“ citovala agentúra WAFA vyjadrenie Abbása. Podľa neho jediný spôsob, ako dosiahnuť mier, spočíva v realizovaní „arabskej mierovej iniciatívy z roku 2002“, ktorá obsahuje vznik nezávislého Palestínskeho štátu s hlavným mestom v Jeruzaleme.
„Zároveň vyzývam predstaviteľov únie, aby reagovali na protizákonné konanie Izraela a aby zhodnotili jeho vklad v plnení záväzku vyplývajúceho z mierovému procesu,“ obrátil sa na prítomných palestínsky líder a zároveň požiadal krajiny, ktoré tak doteraz neurobili, aby „uznali Palestínsky štát“. Možno predpokladať, že Abbásova výzva, rovnako ako napríklad siedmy bod záverečného dokumentu, ostanú zatiaľ stále iba na papieri. Spomíný bod totiž obsahuje lakonické konštatovanie, podľa ktorého „opätovne potvrdzujeme náš záväzok dosiahnuť riešenie založené na všetkých príslušných rezolúciách OSN ako jediný realistický spôsob ukončenia okupácie, ktorá sa začala v roku 1967 vrátane východného Jeruzalema a dosiahnuť spravodlivý, trvalý a komplexný mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi prostredníctvom priamych rokovaní, ktoré riešia všetky problémy s konečným statusom Jeruzalema“.
V tieni sumitu USA – KĽDR?
Ako konštatoval aj portál EADaily „sumit v Šarm aš-Šajchu bol síce historický, ale iba svojou formou“. Tým skôr, ako pripomenul, že sa konal už v tieni blížiaceho sa rokovania lídrov USA a KĽDR vo Vietname (streda, štvrtok – pozn. red.). Napriek všetkému, ako v pondelok informoval egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí, predstavitelia únia a LAŠ sa odteraz budú stretávať pravidelne. Podľa záverečného sedemnásťbodového komuniké najbližší summit sa má konať v roku 2022 v Bruseli.