Urobil tak v pondelok na jednej zo sociálnych sietí, ktorá, podľa BBC ako jediná, je ešte dostupná v Iráne. Stihol ešte v Teheráne prijať nového indického veľvyslanca. Zaríf sa ospravedlnil za svoje chyby a poďakoval sa iránskemu ľudu. Podľa agentúry ISNA Zaríf vraj ponúkol rezignáciu už viackrát, ale tentoraz to urobil verejne. Prezident Hasan Rúhání zatiaľ rezignáciu neprijal, ale môžné dôvody kroku ministra už vyvolali vo svete množstvo špekulácií.
Asad prišiel, Zaríf odišiel?
„Demisia môže súvisieť s pondelkovou návštevou sýrskeho prezidenta Bašára Asada v Teheráne. Rokoval iba s Rúháním a duchovným vodcom ajatolláhom Alím Chameneím. A to bez šéfa diplomacie,“ ponúka jednu z verzií iránsky denník Entechab. Teda v kocke: Asád prišiel, Zaríf odišiel? Viaceré hlasy, nielen v Iráne, však poukazujú na tlak iránskeho vedenia na ministra, čo on stále odmietal. Mnohé naznačujú slová samotného Zarífa, ktorý šéfoval ministerstvu 67 mesiacov: „Najskôr musíme našu zahraničnú politiku zbaviť vplyvu strán a súperenia frakcií. Dostať sa do rúk strán a frakcií je pre zahraničnú politiku smrteľný jed.“ Vyhlásil to iba deň pred oznámením o rezignácii v prejave v Teheráne. Tvrdo v ňom kritizoval konzervatívne kruhy. „Nemôžeme sa neustále schovávať za sprisahanie imperializmu a obviňovať ho z našich vlastných zlyhaní. Nezávislosť neznamená izoláciu od vonkajšieho sveta.“ Americký šéf diplomacie Mike Pompeo, verný protiiránskej politike, si v tejto súvislosti neodpustil konštatovanie, podľa ktorého jeho iránsky rezortný kolega, ale aj prezident Rúhání sú „bábkami v rukách skorumpovanej iránskej náboženskej mafie“.
Netanjahu neskrýva radosť
Minister Zaríf patril v roku 2015 medzi dôležitých aktérov rokovania o jadrovej dohode medzi Iránom a šiestimi svetovými mocnosťami (Francúzsko, Nemecko, Británia, Čína, Rusko a USA). Washington však nedávno jednostranne zrušil dohodu a zároveň núti na rovnaký krok aj európske krajiny.
Asadova návšteva Iránu se uskutočnila iba deň predtým, ako do Ruska na rokovanie zamieril izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Izraelský šéf kabinetu si pred blížiacimi sa voľbami neodpustil využiť situáciu v Teheráne, keď vyhlásil citovaný izraelským portálom Iland.tv: „Zaríf podal rezignáciu – chvála Bohu, zbavili sme sa ho!“ Zároveň sa pokúsil ubezpečiť potenciálnych voličov tvrdením, že „kým budem izraelským premiérom, Irán nezíska jadrovú zbraň“. Podľa prvých reakcií radosť Netanjahua z prípadného odchodu Zarífa je predčasná.
Reformátori a konzervatívci
„Rezignácia ministra je alarmujúcim symptómom. Smerovanie Teheránu bude ešte radikálnejšie. Prvé husle nebudú hrať ako doteraz reformátori, ale radikáli, odporcovia Západu,“ konštatoval aj ruský politológ Vladimir Sažin. A to je podľa neho v rozpore so skutočným presvedčením Zarífa. Podľa azerbajdžanského politológa Elkhana Šahinoglua „všetky negatíva súvisiace s americkým jednostranným zrušením jadrovej dohody, ako aj so stiahnutím európskych firiem z Iránu ako výsledku amerických sankcií, pripisoval bez konkrétneho menovania iránsky duchovný vodca vždy prezidentovi a pravdepodobne aj šéfovi diplomacie“. A to je podľa Šahinoglua hlavný dôvod odstúpenia ministra Mohammada Džaváda Zarífa. Spolu s prezidentom Rúháním ich nielen v Iráne považovali vždy za všeobecne liberálnych politikov, ktorý zožali najväčšie úspechy v zahraničnej politike.
Hlavne Rúhání sa v minulosti nebál, síce nepriamo, kritizovať aj všadeprítomnú a vplyvnú Radu strážcov, ktorá je v krajine najvyššou autoritou. Ostrie kritiky tak dopadlo aj na najvyššieho duchovného ajatolláha Alího Chameneího. Prezident tak urobil po tom, čo Rada strážcov vyradila zo svojich radov väčšinu reformne naladených politikov.
Teherán neverí, že svet sa vzoprie
Podľa jeruzalemského politológa Yossiho Kuperwassera konzervatívci vinia Ruháního aj Zarífa zo zodpovednosti za ťažkosti, ktoré nasledovali po dohode Teheránu so Západom. „Predpokladajú, že svet je prislabý na to, aby sa vzoprel Iránu. Neveria, že po vyhrážkach Západu môžu nasledovať konkrétne kroky. Považujú preto jadrový kompromis za slabosť Iránu,“ mieni izraelský politológ.
Ako povedal pre Pravdu Iránec Rasúl, ktorý roky žije v USA, ale často cestuje za rodinou do vlasti, „kým bude Irán riadiť klérus, dovtedy ťažko možno očakávať pozitívne zmeny v krajine“.