„V novembri 2018 dokonca opustila miesto stáleho pobytu potvrdené súdom, za čo ju oficiálne napomenuli,“ konštatuje sa v odôvodnení prokuratúry. Najstaršia dcéra prvého uzbeckého prezidenta už bola v nápravnovýchovnom ústave, ale napokon skončila vo svojom taškentskom byte, odkiaľ ju podľa tvrdenia jej dcéry Iman v utorok opätovne dopravili do pôvodného miesta výkonu trestu.
Karimovovú svojho času odsúdili na desať rokov nepodmienečne. Neskôr jej súd znížil trest na polovicu, s určitými obmedzeniami. Nesmela napríklad opustiť trvalé bydlisko, používať internet a musela nahradiť štátu spôsobené škody v celkovej výške dve miliardy dolárov. Konkrétne išlo o neplatenie daní či vydieranie. Rozmaznaná dcérenka prezidenta však zákazy podľa prokuratúry ignorovala.
Mala na to
Guguša, ako ju Uzbeci volali familiárne, sa od roku 2013 pravidelne objavovala na politickej scéne. Dokonca ju považovali za nástupkyňu otca vo funkcii hlavy štátu. Ten však mal s ňou iné plány. Nesúviseli však s politikou. Už aj preto, lebo je žena, a v tamojších končinách je nemysliteľné, aby štát riadila predstaviteľka nežného pohlavia. Podľa znalcov pomerov však ambície Gulnar mali opodstatnenie. Už v mladosti bola úspešnou študentkou. Rovnako ako jej otec aj ona so zlatou medailou absolvovala vysokú školu so zameraním na matematiku a informačné technológie. Športovala. Získala titul magistra umenia na Harvardovej univerzite. Nakoniec sa vypracovala na „tvár Uzbekistanu“ v zahraničí. Vlastnila módnu značku Guli. Presadila sa aj ako dizajnérka šperkov. Mala za sebou niekoľko úspešných nahrávok ako speváčka pod umeleckým menom Googoo.
Potopila ju korupcia
Gulnar žila a podnikala určitý čas s dvomi deťmi a manželom, etnickým Tadžikom z Afganistanu Mansurom Maksudom, v USA. Po rozvode v roku 2003, vraj pre neveru manžela s jej mladšou sestrou Lolou, sa venovala podnikaniu. Skúsila však aj chlebík diplomata, keď bola veľvyslankyňou Uzbekistanu v Španielsku (január 2010 až júl 2012). Napokon však „rebelka“ Guguša skončila vo vlasti v domácom väzení. Do nemilosti sa dostala aj pre podozrenie z prania špinavých peňazí vo Francúzku. Prišiel však rok 2013 a s ním o. i. korupčný škandál, v ktorom patrila medzi hlavných aktérov. Konkrétne išlo o úplatok vo výške 320 miliónov dolárov, ktoré jej vyplatila švédsko-fínska televízna spoločnosť TeliaSonera za udelenie licencie potrebnej pri jej pracovných aktivitách v Uzbekistane. V súvislosti s tým ešte začiatkom roku USA zmrazili Gulnarine účty, na ktorých má 850 miliónov dolárov. Podľa médií bola Gulnar majiteľkou nehnuteľností v Británii, vo Francúzsku, Švajčiarsku ale aj v Spojených arabských emirátoch, Hongkongu či v Moskve a na Kryme.