Kam sa pohne konflikt v Náhornom Karabachu?

, 08.03.2019 14:00
11 Lajcak Aliev prezident Azerbaijan 03
Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa stretol s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Autor:

Policajti sú na každom kroku. Rovnako aj robotníci. Veď už 28. apríla sa v azerbajdžanskom Baku konajú preteky formuly 1. Mestský okruh a s ním spojená šou bude ďalším predstavením, ktoré ponúkne svetu autoritatívny vodca Ilham Alijev. Krajine vládne od roku 2003, keď vtedy na čele štátu vystriedal svojho otca Hejdara Alijeva.

Azerbajdžan je tak trochu typickým produktom rozpadu Sovietskeho zväzu. Krajinu bohatú na ropu a zemný plyn zmeny v postsovietskom priestore nenasmerovali k demokratickým reformám, ale v podstate k osobnej vláde rodiny Alijevovcov. Cestu Azerbajdžanu k nezávislosti však mimoriadne poznačil aj spor s Arménskom o Náhorný Karabach, ktorý sa začal ešte v časoch ZSSR.

Teraz alebo nikdy?

Baku začiatkom týždňa navštívil slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Zavítal tam aj v pozícii úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Na budúci týždeň ho zase čaká cesta do Arménska. Konflikt v Náhornom Karabachu si v najkrvavejšej fáze v rokoch 1988 až 1994 vyžiadal viac ako 30-tisíc mŕtvych a obe strany sa doteraz obviňujú z etnických čistiek. Počas bojov Azerbajdžan stratil kontrolu nad približne 16 percentami územia a prijal asi 850-tisíc utečencov z oblastí okupovaných Arménskom.

"Na jednej strane tu máme momentálne pozitívny vývoj. Stretávajú sa lídri aj ministri, dodržiava sa prímerie a ľudia nezomierajú. Ale to stále automaticky neznamená, že je všetko pripravené, aby sa politický proces ľahko rozbehol. Azerbajdžanská strana identifikovala viacero otázok, ktoré je potrebné vyjasniť si, aby pripravované stretnutie lídrov mohlo priniesť konkrétne výsledky,“ povedal Lajčák v Baku pre novinárov.

Slovenský minister zahraničných vecí pripomenul, že na arménskej strane sú noví partneri. Vlani sa v Jerevane po veľkých demonštráciách zmenila politická garnitúra. Predsedom vlády sa stal jeden z lídrov protestov Nikol Pašinjan.

Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Elmar Mammaďarov uviedol, že Baku si želá mierové riešenie konfliktu. Do Jerevanu odkázal, že sa pýta, čo majú Arméni z toho, že pokračujú v spore.

Platformou na rokovania medzi Baku a Jerevanom je Minská skupina OBSE. Je spolupredsedami sú predstavitelia Ruska, Francúzska a USA a stálymi členmi Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Nemecko, Taliansko, Švédsko, Fínsko a Turecko.

Podľa Lajčáka Arménsko položilo na stôl citlivú vec. "Je to požiadavka, aby sa do rokovaní priamo zapojili predstavitelia Náhorného Karabachu, čo pre azerbajdžanskú stranu nie je prijateľné. Je to téma, ktorej sa musíme venovať,“ vyhlásil Lajčák.

"Zaväzujeme sa ku konštruktívnemu dialógu, ktorý je zameraný na dosiahnutie mieru, ktorý vydrží. Je absolútne nevyhnutné, aby sme do rokovaní zapojili Náhorný Karabach v procese, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne o štatúte Náhorného Karabachu a zaistí bezpečnostné záruky pre ľudí, ktorí tam žijú,“ uviedol pred niekoľkými dňami pre portál Euractiv arménsky premiér Pašinjan.

Mammaďarov takýto prístup Jerevanu kritizoval. "Posledné vyhlásenia arménskej strany nesmerujú k mieru,“ povedal azerbajdžanský minister zahraničných vecí.

Lajčák chce, aby slovenské predsedníctvo OBSE čo najlepšie využilo formáty na rokovania, ktoré majú obe strany k dispozícii, teda Minskú skupinu a pôsobenie jeho špeciálneho predstaviteľa Andrzeja Kasprzyka. "V žiadnom prípade to nemôžeme nazvať zamrznutý konflikt. Sami cítite, do akej miery je to emotívna otázka. Je však naozaj čas, aby sme hľadali riešenie. Pokiaľ nedôjde k politickému procesu, mohlo by to viesť k opätovným provokáciám a incidentom. Teraz nastal taký moment, ktorý by sme mali využiť,“ myslí si Lajčák.

Odporúčania a vyšetrovanie

Azerbajdžan však nie je len konflikt v Náhornom Karabachu. Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) vo vlaňajšej správe po prezidentských voľbách odporučil Baku upraviť volebné pravidlá v súlade s medzinárodnými štandardmi a nezávisle vyšetriť nahlásené prípady nezrovnalostí pri hlasovaní. Krajina blokuje viaceré webové stránky nezávislých médií, novinári končia vo väzení a zastrašujú ich. Organizácia Freedom House ohodnotila slobodu médií v Azerbajdžane 90 bodmi. Najhoršie je sto.

"Nepamätám si, že by sme mali niečo vyšetrovať. Je mnoho odporúčaní. Suverénna krajina sa rozhodne, či si ich osvojí alebo nie,“ reagoval minister Mammaďarov na otázku Pravdy, čo urobila vláda so správou ODIHR.

"Alijev si dokázal nájsť páku na Západ prostredníctvom ekonomickej situácie cez ropu a plyn a je schopný politicky lobovať. USA a Európa by si nemali znepriateliť Azerbajdžan. Mali by byť principiálni a ponúkať dialóg a sústrediť sa na mladých a občiansku spoločnosť,“ reagoval pre Pravdu expert na Kaukaz Florent Parmentier z prestížneho Parížskeho inštitútu politických štúdií – Science Po.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Azerbajdžan #Ilham Alijev #Miroslav Lajčák #Arménsko #Náhorný Karabach
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku