„Rusko od roku 2014 zvýšilo množstvo vojenských základní na Kryme takmer dvojnásobne, pričom v regióne takisto rozmiestnilo rakety stredného doletu. Dokazuje to, že pod taktovkou Moskvy prebieha militarizácia polostrova,“ upozornil ukrajinský veľvyslanec. Jeho rezortný šéf minister Pavlo Klimkin išiel ešte ďalej, keď podľa neho krymský polostrov je „najhoršou verziou diktatúry, kde sa mnohí ľudia jednoducho boja opustiť bydlisko“. Podľa ministra Krymčanov denne predvolávajú na FSB (tajná polícia – pozn. red.) s cieľom ich „zastrašiť“. Ako dodal, na polostrov "presídľujú ľudí s kriminálnou minulosťou“.
Puškov: Je to nezmysel
Na vyjadrenia oboch ukrajinských diplomatov a im podobných v piatok nepriamo reagoval ruský senátor Alexej Puškov. Na jednej zo sociálnych sietí nazval takéto tvrdenia „nezmyslom“. „Na Kryme nevraždia novinárov ako v Kyjeve, nepália ľudí ako v Odese… Vďaka Rusku žijú Krymčania v mieri a bezpečí,“ pripomenul Puškov.
V súvislosti s pripojením polostrova Rusko pripomína niektoré ustanovenia Charty OSN, ako je právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo. Oficiálnemu Kyjevu to však nebráni šíriť svoju pravdu o ukrajinsko-ruských, dnes takých napätých, vzťahoch.
„Prezident Vladimir Putin chce vrátiť Ukrajinu pod vplyv Ruska za každú cenu, nezastavia ho medzinárodné normy ani pravidlá. Zastaviť ho môže iba efektívna reakcia medzinárodného spoločenstva, ako napríklad posilnená vojenská prítomnosť na Ukrajine,“ vyhlásil ukrajinský diplomat. Podľa neho Moskva od roku 2014 zvýšila počet vojenských základní na polostrove Krym takmer dvojnásobne. Podľa veľvyslanca aj rozmiestnenie rakiet stredného doletu potvrdzuje, že Rusko plánovite riadi militarizáciu Krymu.
Vyjadrenie veľvyslanca Mušku možno chápať ako bubnovanie na poplach zo strany Kyjeva pred možným ruským aj vojenským zásahom na území západného suseda. Veľvyslanec tak doplnil nedávne vyjadrenie náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády Viktora Muženka.
Diktát predvolebnej kampane
„V modernej geopolitickej realite predpovedáme vojenské hrozby z troch zo štyroch geografických smerov – zo severu, z východu a juhu. Ruská strana dokončuje formovanie útočných skupín na hraniciach s Ukrajinou, ktoré spoločne so špeciálnymi operačnými jednotkami – podľa stratégov Kremľa – budú tvoriť základ ich inváznych síl,“ pokúsil sa vysvetliť podstatu „hrozby“ Muženko, citovaný agentúrou Ukrinform. Následne sa v podobnom duchu vyjadril v ukrajinskej televízii Priamoj aj Volodymyr Arjov, poslanec parlamentu z proprezidentskej parlamentnej frakcie Bloku Petra Porošenka a šéf ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
„Putin pripravuje útok proti Ukrajine. Stane sa tak za každých okolností, pretože ruský prezident prekročil hranicu, na ktorú by mohli mať vplyv sankcie,“ tvrdí ukrajinský poslanec v rámci aj prebiehajúcej predvolebnej kampane. V boji o voličské hlasy si preto Arjov neodpustil ani tvrdenie, podľa ktorého „posledným spojivom, ktoré zrušil (Putin) po tzv. studenej vojne, je zrušenie dohody s USA o nešírení jadrových zbraní“.
Ako to bolo s anexiou Krymu
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014, keď prezident Vladimir Putin a vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo jej referendum o štatúte polostrova zo 16. marca. Väčšina voličov sa v plebiscite vyslovila za pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú vládu v Kyjeve sformovanú po protivládnych nepokojoch na Majdane.