Zbrane slúžia nielen na obranu

Tohtoročná pravidelná správa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) informovala, že viac ako tretinu všetkých zbraní, ktoré boli v posledných piatich rokoch vyvezené do zahraničia, vyrobili v USA.

11.03.2019 07:09 , aktualizované: 18:28
Armáda Foto: ,
Ilustračná foto.
debata (47)

„Washington si ďalej upevnil svoju pozíciu najväčšieho svetového dodávateľa zbraní. Bojové lietadlá, rakety krátkeho doletu a ďalšie zbrane dodali USA najmenej do 98 krajín sveta. Pritom hitom amerického zbrojárskeho priemyslu aj v budúcnosti ostávajú stíhacie lietadlá. Do konca roku 2018 mali USA potvrdené objednávky už na 991 strojov,“ informovala v rozhovore pre nemecký server Deutsche Welle Aude Fleurantová, riaditeľka odboru vojenských výdavkov v SIPRI.

Druhé miesto v rebríčku vývozcov zbraní patrí Rusku. Na ďalších miestach sú Francúzsko, Nemecko a Čína. Podľa Fleurantovej však na USA a západnú Európu pripadajú až štyri pätiny predaných zbraní v rámci svetového obchodu. V tejto súvislosti správa švédskej organizácie upozornila, že Moskva, v poradí „druhý“ vývozca, zaznamenala v porovnaní s obdobím rokov 2009 – 2013 pokles objednávok z Indie aj z Venezuely.

Stimulom je politická konfrontácia

„Nič prekvapujúce. Tradične vyrábame rôzne druhy zbraní pre vlastné potreby,“ reagoval na správu Sergej Chatylev, bývalý veliteľ ruských raketových jednotiek. V súvislosti s exportom ruských zbraní pripomenul, že ide o určité množstvo zahraničným partnerom, s ktorými Moskva zároveň spolupracuje na ich ďalšom vývoji. Konkrétne spomenul Indiu, čím generál nepriamo reagoval na konštatovanie SIPRI o „poklese“ objednávok napríklad z Indie.

„S Dillí spolupracujeme na vývoji rakiet BraMos, ale aj lietadiel či lodí. Napokon v tomto smere existujú aj konkrétne projekty s Čínou,“ dodal Chatylev citovaný agentúrou RIA Novosti. Podľa neho hlavným motívom predaja zbraní je stále existujúca politická konfrontácia medzi krajinami. „Kým bude existovať, dovtedy budú aj krajiny, ktoré nakupujú zbrane, argumentom v existujúcich sporoch. A tak tento druh exportu prežije pravdepodobne ešte veľa rokov,“ predpovedal vojenský odborník. Jeho slová potvrdzuje aj správa SIPRI, podľa ktorej napríklad blízkovýchodné krajiny patria čoraz viac medzi dovozcov zbraní. V porovnaní rokov 2014 až 2018 a 2009 až 2013 vzrástol ich import o 87 percent. Najväčším dovozcom je Saudská Arábia, ktorej napäté vzťahy s Iránom sú podľa SIPRI hlavným dôvodom rastúceho objemu nákupov zbraní. Rijád dokonca predstihol Indiu a vedie rebríček najväčších svetových dovozcov zbraní. Po Saudskej Arábii a Indii sú najväčšími dovozcami zbraní Egypt, Austrália a Alžírsko.

Ukrajina sa sústredila na Afriku

Zaujímavé je postavenie nášho ukrajinského suseda. Podľa SIPRI Kyjevu patrí 12. miesto v rebríčku vývozcov zbraní. Väčšina z nich smerovala do Afriky. Podľa mnohých háčikom v spomínanom vývoze je skutočnosť, že ide pôvodne o ruské zbrane, na výrobu ktorých nemá Ukrajina ruskú licenciu. Možno práve preto v porovnaní s rokmi 2009 – 2013 klesol ukrajinský export zbraní o 47 percent a import v rokoch 2014 – 2018 je nízky. Pritom podľa analytikov bola Ukrajina v rokoch 2009 až 2013 najväčším vývozcom zbraní do krajín ležiacich južne od Sahary. Do minulého roku však zaznamenal pokles v spomínanej oblasti o 79 %.

Vynáša aj sprostredkovanie

Existujú však krajiny, ktoré nevyrábajú ani nepredávajú zbrane, ale sa priživujú na sprostredkovaní lukratívnych miliardových obchodov. Svojho času bulharský denník Trud informoval o azerbajdžanskej leteckej spoločnosti Silk Way Airlines (Hodvábna cesta), ktorá dodáva cez Balkán zbrane aj pre opozíciu v Sýrii. Dodávky zbraní oficiálne smerovali po trase Baku – Rijeka – Baku – Kábul. V skutočnosti však napríklad 122-milimetrové strely do ruských komplexov Grad, určené oficiálne afganským policajtom, smerovali nie do Kábulu, ale do pakistanského Láhauru, hlavného mesta provincie Pandžáb, a následne k teroristom z hnutia Taliban a ďalej radikálom z tzv. Islamského štátu. V prípade dodávky húfnic Dana a 122 mm raketometov RM-70 do Azerbajdžanu sa hovorí zase o trase Niš (Srbsko) – Ovda (Izrael) – Nasosnyj (Azerbajdžan).

Aktivita „mierotvorcov“ nepoľavuje

V súvislosti s rastúcim podielom USA a západnej Európy na svetovom vývoze zbraní si mnohí kladú otázku, ako je to teda s ich prezentovaním úlohy „mierotvorcov“. Podľa Aude Fleurantovej ťažko v tomto kontexte hovoriť o „mierotvornej si­le“.

„USA a západná Európa disponujú obrovskými a rozvinutými odvetviami zbrojárskej výroby. V USA je to dedičstvo druhej svetovej vojny. Počas studenej vojny aj po jej skončení zaznamenali spomínané odvetvia ešte väčší rast, odvetvia sa ešte viac rozšírili,“ upozornila odborníčka zo SIPRI. V prípade západnej Európy pripomenula, že aj ona sa po skončení druhej svetovej vojny začala vyzbrojovať. Predovšetkým po vzniku NATO.

„Počas studenej vojny Francúzsko, Anglicko, Taliansko, Španielsko a Nemecko vybudovali zbrojárske podniky s cieľom nebyť závislými od importu zbraní,“ dodala Fleurantová s tým, že „spomínaný vývoj trvá aj po skončení studenej vojny napriek kardinálne zmenenej situácii“.

Vizitka SIPRI

Stockholm International Peace Research Institute (SIPRI) založili v roku 1966 vo švédskej metropole Štokholm. Venuje sa mierovému výskumu konfliktov, kontrole zbrojenia a odzbrojeniu. Poskytuje dáta, analýzy a odporučenia na základe dostupných zdrojoch (open source), ktoré sú určené politikom, výskumníkom, médiám, ale aj širokej verejnosti. V analýze Pensylvánskej univerzity (University of Pennsylvania) pod titulom Global Go To Think Tanks Report z roku 2016 sa SIPRI umiestnila medzi svetovými think tankami na 28. mieste.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Blízky východ #SIPRI #vývoz zbraní