Občianska vojna v Sýrii sa začala v roku 2011. Prerástli do nej spočiatku pokojné protesty proti vláde prezidenta Bašára Asada a jedinej vládnucej strane Baas, ktoré boli inšpirované obrodným hnutím počas tzv. Arabskej jari vo viacerých krajinách okolitého regiónu
Ozbrojené nepokoje v Sýrii sa postupne zmenili na komplexnú vojnu, do ktorej sa zapojili aj džihádistické hnutia a cudzie mocnosti.
SOHR vo svojej bilancii spresňuje, že v bojoch padlo zhruba 125.000 vojakov sýrskej armády a provládnych polovojenských oddielov. Zahynulo aj 67.000 protivládnych povstalcov vrátane príslušníkov kurdských polovojenských oddielov.
Tábor džihádistov prišiel o 66 000 mužov, medzi ktorými sú aj príslušníci oddielov verných extrémistickej organizácii Islamský štát a aliancie radikálnych islamistických skupín Hajat Tahrír aš-Šám (bývalý Front an-Nusra, napojený na teroristickú sieť al-Káida).
Boje v Sýrii donútili k úteku z domovov milióny ľudí. Tí našli útočisko buď v rámci Sýrie, alebo v zahraničí.
Počas vojny sa objavili správy mimovládnych organizácií o masívnom porušovaní ľudských práv a podozrenia zo spáchania vojnových zločinov napríklad v podobe používania chemických zbraní, mučenia či mimosúdnych popráv.
Spomínaná arabská jar sa začala v decembri 2010 v strednej časti územia Tuniska; tamojšie protesty sa neskôr stali katalyzátorom pre protivládne vzbury v ďalších arabských štátoch – v Egypte, Jemene, Sýrii, Bahrajne, Líbyi, Ománe, Jordánsku či Maroku, uviedla spravodajská stanica BBC.
Väčšina týchto protestov sa sústredila na výzvy ohľadom širších demokratických slobôd a odstránenia korupcie, avšak mnoho arabských demonštrantov sa stretlo s násilím a ostrými vládnymi zásahmi.
Líbya, Jemen a Sýria sú stále zmietané občianskymi konfliktami, ktoré si vyžiadali už státisíce obetí na životoch a sú v nich nefungujúce ústredné vlády. V krajinách, kde aj nastala mocenská zmena, nové vedenia nedokázali nastoliť potrebné reformy a odstrániť politicko-spoločenský chaos, konštatovala BBC.