Rusko si pripomína piate výročie 'znovupripojenia Krymu'

, 18.03.2019 12:21, aktualizované: 18:23

Rusko si v pondelok pripomína piate výročie pripojenia Krymského polostrova k svojmu územiu. Ide o krok, ktorý Ukrajina a Západ odsúdili ako anexiu. Väčšina Rusov s ním však súhlasí, napísala v pondelok agentúra DPA.

V mnohých mestách Ruska sa v pondelok konajú podujatia na pripomenutie si tzv. znovupripojenia Krymu k Rusku. V Moskve sa napríklad uskutoční pouličný festival Krymská jar. V Moskovskej oblasti sa plánuje zábavná akcia za účasti asi 10-tisíc ľudí, ktorí budú tancovať Sevastopolský valčík – tanečnú pieseň zo sovietskych čias.

Agentúra AFP napísala, že prokremeľské médiá v pondelok o udalostiach z roku 2014 informujú ako o „obnovení historickej spravodlivosti“ a tvrdia, že polostrov sa pod správou Ruska rozvíja.

Valentina Matvijenková, predsedníčka Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, v úvodníku pre denník Izvestija napríklad napísala, že „vo svete narastá počet tých, ktorí chápu, že Krym je súčasťou Ruska a bude ním naveky“. Dodala, že spochybňovanie či odmietanie suverenity Ruska nad Krymom je pre Moskvu z právneho hľadiska nulitným aktom.

Ruský liberálny denník Novaja gazeta však píše, že anketovanie Krymu urobilo Rusov chudobnejšími a ich krajinu viac izolovalo od zvyšku sveta. „Pre časť Ruska boli udalosti okolo Krymu morálnou katastrofou,“ konštatoval denník. Dodal, že eufória sprevádzajúca krymské udalosti v priebehu piatich rokov opadla a stala sa už len zdrojom politických výhod pre ľudí vo vedení krajiny.

Podľa výsledkov prieskumu zverejneného v marci centrom pre verejnú mienku (FOM) sa len 39 percent Rusov domnieva, že anexia Krymu priniesla Rusku viac dobrého ako zlého. V roku 2014 tento názor zastávalo 67 percent opýtaných, dodala AFP.

Putin na výročie anexie navštívil Krym

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok navštívil Krym. V rámci osláv piateho výročia anexie Krymského polostrova tam spustil na plný výkon dve tamojšie elektrárne. Za okupáciu a medzinárodne neuznané pripojenie ukrajinského Krymu v roku 2014 boli zavedené proti Rusku sankcie uvalené Spojenými štátmi a Európskou úniou.

Prvé bloky tepelných elektrární – v Sevastopole Balaklavsku a v Simferopole Tavričesku – boli uvedené do prevádzky už vlani v októbri. Dnes začali dodávať energiu na plný výkon, informovala agentúra TASS. Putin bol na slávnostnom akte prítomný v sevastopoľskej elektrárni a na spustenie simferopolskej dal pokyn prostredníctvom videokonferencie.

Pred okupáciou bola spotreba elektriny na polostrove zabezpečovaná z 80 percent z ostatného ukrajinského územia. Po anexii preto mal Krym problémy s nedostatkom energie. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes povedal, že plný výkon oboch tepelných elektrární znamená „úplnú energetickú sebestačnosť Krymu“.

Agentúra TASS poznamenala, že celkový výkon oboch elektrární sa teraz zvýšil na 940 MW, čo predstavuje 90 percent spotreby elektrického prúdu na Kryme. Agentúra Reuters pripomenula medzinárodný škandál okolo uvedených dvoch krymských elektrární. Nemecká energetická firma Siemens sa totiž sťažovala, že bez jej vedomia a v rozpore so sankciami Európskej únie boli v týchto zariadeniach inštalované jej turbíny. Rusko to popiera.

Porošenko prisľúbil, že Krymský polostrov vráti pod správu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok prisľúbil, že Krymský polostrov vráti pod správu Ukrajiny krátko po prezidentských voľbách, ktoré sa v jeho krajine uskutočnia 30. marca. Vyhlásil to v rozhovore pre televíziu Ukrajina.

V interview pre denník Segodňa Porošenko vyhlásil, že pokiaľ ide o vrátenie Krymu, Ukrajina s nikým nebude „kupčiť“ a „nedá sa nahovoriť ani na žiadne zákulisné dohody“. Prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa Krym pod správu Ukrajiny vrátil „čo najskôr, hneď po prezidentských voľbách“.

Osobitne sa Porošenko venoval krymským Tatárom, ktorých vyzval, aby verili v návrat Krymu pod správu Kyjeva. Ubezpečil ich, že na nich na Ukrajine nikto nezabúda. Dodal tiež, že to isté ako Krym „čaká aj Donbas“ – región na východe Ukrajiny, kde proruské sily krátko po anektovaní Krymu vyhlásili samozvané ľudové republiky, Doneckú a Luhanskú. Porošenko v rozhovore vyslovil predpoklad, že Moskva verí, že vo voľbách na Ukrajine dôjde k zmene na poste prezidenta a následne aj k riešeniu otázky o štatúte Krymu v prospech Ruska.

NATO aj EÚ anexiu Krymu odsúdili

Severoatlantická aliancia a Európska únia odsúdili ruskú anexiu Krymu z roku 2014. Spojenci z NATO päť rokov po jednostrannom pripojení ukrajinského regiónu k Rusku v pondelkovom stanovisku uviedli, že „ostro odsudzujú“ tento krok, ktorý „neuznali a ani neuznajú“. Skritizovali aj posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti na polostrove, ako aj údajné porušovanie práv krymských Tatárov vrátane „svojvoľného zadržiavania, zatýkania a mučenia“ príslušníkov tejto komunity.

Lajčák: EÚ žiada o obnovenie práva a ústavného poriadku na Kryme

Všetkých 28 členských krajín EÚ vydalo v pondelok v Bruseli spoločné vyhlásenie k piatemu výročiu anexie polostrova Krym Ruskom. Viaceré krajiny vrátane Slovenska vydali aj vlastné vyhlásenia, uviedol slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák po skončení pondelkového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová pri tejto príležitosti uviedla, že Únia stojí „v plnej solidarite“ pri Ukrajine a podporuje jej zvrchovanosť a územnú celistvosť.

„Pre nás je to prirodzené, lebo Ukrajina je náš sused. To hlavné posolstvo je pomenovanie vecí a zdôraznenie, že naša pamäť nie je krátka, že nezabúdame a že budeme žiadať o obnovenie práva a ústavného poriadku, pokiaľ ide o Krym,“ povedal Lajčák.

Na otázku, aká je nádej urobiť niečo v tomto smere pri takej veľkej a silnej krajine, ako je Rusko, šéf slovenskej diplomacie odpovedal, že vždy sa dá niečo urobiť. „Dôležité je, aby tie otázky zostali na pracovnom stole, aby sa o nich hovorilo a aby sa hľadalo politické riešenie,“ opísal situáciu.

Rusko anektovalo Krym v roku 2014

Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve. Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.


VIDEO: Exkluzívne zábery z Ukrajiny. Zdevastovaný most je vstupom do zóny bojov.

#Rusko #Ukrajina #Krym #anexia Krymu #konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku