Prekvapujúci diplomatický incident sa odohral 22. februára 2019. Desať maskovaných mužov, ktorí mali so sebou imitácie zbraní, vtrhlo za bieleho dňa na veľvyslanectvo KĽDR v Madride. Nie je jasné, čo všetko si so sebou odniesli, ale podľa španielskeho denníka El País stihli aj vypočúvať zamestnancov ambasády. Načasovanie bolo veľmi citlivé. Veď k útoku došlo len niekoľko dní pred summitom Kima s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa konal 27. a 28. februára.
Prečo by niekto riskoval? Španielske médiá najprv prišli s hypotézou s odvolaním sa na miestne úrady, že stopa vedie k americkej CIA. Na základe záznamov z kamier sa vraj podarilo zistiť identitu dvoch útočníkov. Tí údajne majú kontakty na Ústrednú spravodajskú službu.
"Bolo by to neakceptovateľné,“ citoval El País nemenovaného španielskeho predstaviteľa v reakcii na to, že za prepadom by mohli stáť Spojené štáty. Zaujímavé však je, že nie je známe, že by sa Pchjongjang sťažoval Madridu na to, čo sa stalo.
Denník Washington Post prišiel s iným vysvetlením. S odvolaním sa na zdroje, ktoré majú poznatky o fungovaní severokórejských disidentov, denník napísal, že za útokom stojí tajomná disidentská skupina Čcholimská občianska obrana, po novom známa ako Slobodný Čoson podľa historickej kórejskej dynastie. O tejto organizácii sa veľa nevie, ale zdá sa, že by mohla skutočne pôsobiť proti záujmom diktátora Kima. Svet sa o nej dozvedel v roku 2017 v súvislosti so zabitím Kim Čong-nama, nevlastného brata súčasného vládcu KĽDR. Skupina uviedla, že si berie pod ochranu Kim Han-sola, syna zavraždeného. Kim Čong-nama zabili na letisku v Kuala Lumpure nervovoparalytickou látkou VX.
"Neviem si predstaviť, že by to mohla byť pravda. Neexistuje dôvod, prečo by sa mala CIA zapojiť. Tak to nefunguje,“ reagoval pre Pravdu na špekulácie okolo útoku na ambasádu KĽDR John Sipher, ktorý 28 rokov v CIA pracoval.
"Nedokážem si predstaviť situáciu, v ktorej by sa CIA rozhodla pre takúto akciu proti severokórejskej ambasáde. Pokladám za nemožné, že by niekto takto riskoval práve teraz, keď USA a KĽDR rokujú. Keby to bola pravda, tak by takmer určite nasledovala odpoveď Severnej Kórey,“ uviedol pre Pravdu aj Harry Kazianis, expert na KĽDR z Centra pre národné záujmy.
Podobne to vidí Mintaro Oba, bývalý pracovník amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý sa zameriava na kórejské otázky.
"Nemáme dostatok informácií, aby sme mohli povedať, kto stojí za útokom a prečo sa stal. Ťažko si však možno predstaviť, že by takúto odvážnu, riskantnú a agresívnu operáciu schválila nejaká dobre fungujúca tajná služba,“ uviedol pre Pravdu Oba. "Vysvetlenie, že za tým stojí Čcholimská občianska obrana, dáva určite väčší zmysel. Už v minulosti sa pokúsili o takéto odvážne akcie. Nie je jasné, čo ich mohlo motivovať. Ale ak získali niečo spravodajsky cenné, možno sa o to budú zaujímať aj vlády, ktoré riešia otázku KĽDR,“ pripomenul Oba.