Podľa viacerých pozorovateľov sú však obe súčasťou plánovanej operácie Zachráňte Netanjahua. V čase, keď izraelský premiér Benjamin Netanjahu len pár dní pred parlamentnými voľbami (9. apríla) čelí hlavne obvineniu z korupcie a jeho volebné ambície sú ohrozené.
„Nie je vylúčené, že hlasovanie bude neskôr,“ avizoval už šéf obranného a zahraničného parlamentného výboru Knesetu (parlamentu) Avi Dichter, citovaný portálom Mignews. Urobil tak v súvislosti so skrátením návštevy Netanjahua v USA ako reakcie na pondelkový raňajší raketový útok Palestínčanov. Podľa denníka Jerusalem Post strela zasiahla obytný dom v meste Kefar Sava severne od Tel Avivu. Pri útoku utrpelo zranenia sedem obyvateľov vrátane dvoch detí. Bibimu (ako v Izraeli familiárne volajú premiéra) to však stačilo na to, aby sa vrátil do vlasti. Samozrejme, až po tom, čo si bol istý, že aj po jeho odlete prezident USA Donald Trump podpíše kontroverzný dekrét, ktorým Washington daroval, zatiaľ len na papieri, sýrske územie Izraelu, aby tak prispel do Netanjahuovej predvolebnej kampane.
Voľby môžu aj odložiť
V Jeruzaleme však zatiaľ v rámci operácie Zachráňte Netanjahua už premiestnili k pásmu Gazy dve divízie a vyhlásili mobilizáciu vojenských záloh. Potvrdil to izraelský vojenský rozhlas Galej Cachal, ktorému Avi Dichter jasne povedal: „Ak si to bude vyžadovať situácia, v optimálnom čase uskutočníme politické i vojenské opatrenia. Bez ohľadu na voľby. Ak politické a vojenské vedenie rozhodne, že uskutoční operáciu (v pásme Gazy – pozn. red.) 8. apríla , tak to bez váhania urobí. Aj keby to malo byť za cenu odkladu termínu parlamentných volieb.“ V izraelskej politickej praxi nič nové. Pre vojenské operácie izraelskej armády totiž už termín parlamentných volieb preložili. Konkrétne vo dvoch prípadoch. Prvý raz to bolo v súvislosti s Vojnou za nezávislosť (1948), ktorú Palestínčania nazvali al-Nakba – Katastrofa, a neskôr zase pre Vojnu súdneho dňa (15. máj 1948 – marec 1949). „Počas kríz Izraelčania podporujú rozhodnú zahraničnú politiku, a to je aj dôvod Trumpových vyhlásení týkajúcich sa uznania Golanských výšin ako izraelského územia,“ tvrdí Sarkis Caturjan, šéf informačnej agentúry Realist. Pritom aj podľa tvrdenia Johna Quigleyho, profesora práva na univerzite v Ohiu, USA nemajú právny základ na tvrdenie, že Golanské výšiny sú izraelským územím preto, lebo Izrael nemá žiadny právny základ na tvrdenie o Golanských výšinách. Do ich okupácie Izraelom počas tzv. šesťdňovej vojny (1967) boli strategické Golany od roku 1920 sýrskym územím. A tak aj podľa Rainera Zolliha z arabskej sekcie nemeckého zahraničného vysielania stanice Deutsche Welle je Trumpov doteraz verbálny zámer s Golanmi „hlúpy a nebezpečný“. Ako však ukazuje operácia Zachráňte Netanjahua, mimo hry ostalo hlavne medzinárodné právo. Dôležité však z pohľadu Netanjahua je teraz získať izraelského voliča.
Premiér volá do zbrane
Ako zdôraznil už spomínaný politológ Caturjan, čím je nekompromisnejšia zahraničná politika Tel Avivu, tým má Netanjahu väčšie šance byť opätovne zvolený. V tejto súvislosti sa objavujú hlasy, podľa ktorých to bol aj skutočný dôvod skrátenia cesty izraelského premiéra v USA. Aby osobne riadil vojenskú operáciu proti palestínskemu hnutiu Hamas v pásme Gazy. Podľa agentúr sa Netanjahu už radil s náčelníkom generálneho štábu armády, ako aj so šéfmi spravodajskej protiteroristickej služby ŠABAK a Rady národnej bezpečnosti.
Rozbehnutú operáciu Zachráň Netanjahua sotva mohlo zastaviť vyhlásenie hnutia Hamas v reakcii na pondelkový útok z Gazy. „Nie je v našom záujme ostreľovať izraelské územie,“ zaznelo z vedenia hnutia. Kto teda zasiahol v pondelok ráno izraelský dom aj so siedmimi obyvateľmi, kladú si dnes mnohí otázku. Hlavne po tom, čo doteraz izraelský protiraketový systém Železná kopula úspešne likvidoval akýkoľvek pokus ohroziť Izraelčanov raketami často vyrobenými "na kolene“.