Iba sedem percent Britov si myslí, že ich vláda dobre zvláda brexit. Podľa denníka Guardian to vyplýva zo zistení Národného centra pre sociálny výskum. Akýkoľvek iný výsledok by však asi bol prekvapením. Veď k brexitu malo dôjsť už o polnoci z 29. na 30. marca, ale v tejto chvíli ani nie je jasné, či Británia skutočne z Európskej únie odíde, kedy to bude a ako to bude vyzerať.
Veľká neistota
Z veľkej neistoty vyčnievajú dva dátumy, 12. apríl a 22. máj, pred ktoré Spojené kráľovstvo minulý týždeň postavili lídri krajín EÚ na summite v Bruseli. V prípade prvého ide o to, že Británia má povedať, či odchádza bez dohody, respektíve či žiada o odloženie brexitu, alebo ako si to celé predstavuje. Druhý dátum prichádza do úvahy ako deň brexitu vtedy, keď britský a potom aj Európsky parlament odobria už vyrokovanú dohodu.
Aby boli veci ešte o niečo zložitejšie, ešte stále musia britská vláda a parlament povedať, že krajina 29. neodchádza z EÚ. A okrem toho sa dnes večer v Dolnej snemovni koná séria hlasovaní, ako si poslanci predstavujú brexit. Na stole bolo až osem návrhov. Ale hlasovania nemajú právne záväzný charakter pre vládu. Dnes to opätovne pripomenula aj premiérka Theresa Mayová.
Na druhej strane by mohli hlasovania, hoci sú nezáväzné, aspoň naznačiť, pre aký postup, a či vôbec pre nejaký, existuje v parlamente väčšina. Zdá sa však, že stále najlepšou šancou na odvrátenie brexitu je, že poslanci schvália Mayovej dohodu. Dva razy ju už síce odmietli, ale čas beží a veľa iných možností nie je k dispozícii.
Aj niektorí zarytí podporovatelia brexitu, ktorí by nedbali, keby Británia odišla z EÚ aj bez dohody, sa začínajú prikláňať k existujúcej zmluve. Alternatívou k nej totiž nie je iba tvrdý brexit. Vylúčiť sa nedá ani to, že Británia neodíde vôbec, prípadne, že bude odchádzať takpovediac donekonečna. Britské médiá špekulujú, že Mayová by výmenou za odhlasovanie dohody ponúkla záujemcom v Konzervatívnej strane premiérske kreslo.
Niektorí komentátori dokonca naznačujú, že k takému obchodu už došlo. Mayová počas dnešnej polhodiny otázok a odpovedí v parlamente pôsobila uvoľnenejšie ako zvyčajne. Viacerí pozorovatelia to pripísali tomu, že sa už vraj zmierila so svojím politickým osudom.
"V Británii vládne veľká neistota. V posledných dňoch už Mayová použila veľa politického kapitálu, takže parlament by mohol byť ochotnejší pri hľadaní riešenia. Stále však nie je jednoznačné, aký výsledok podporí väčšina poslancov,“ reagoval pre Pravdu Simon Usherwood, expert na britskú a európsku politiku z univerzity v Surrey. "EÚ sa zase snaží chrániť si svoje záujmy. Plán dvoch dátumov vytvára tlak na Britániu, aby schválila dohodu o odchode. Zároveň však otvára cestu k dlhodobejšiemu riešeniu, keby to bolo potrebné,“ tvrdí Usherwood.
Kto podľahne tlaku? "Je to príšerná dohoda, jednoznačne som proti nej,“ vyhlásil pre denník Daily Telegraph bývalý minister zahraničných vecí Boris Johnson. Zároveň však uznal, že odmietať Mayovej dohodu môže viesť k veľkému riziku, že brexit nebude vôbec.
Ani prípadná podpora tvrdých euroskeptikov však nemusí premiérke stačiť. Dohodu totiž stále odmietajú severoírski unionisti a bez ich hlasov zmluva prejde iba v prípade, že by ju podporila väčšia časť opozičných labouristov.
Posunutý brexit?
Do debaty o brexite vstúpil aj predseda Európskej rady Donald Tusk. Vo vystúpení v europarlamente povedal, že EÚ by nemala zradiť narastajúcu väčšinu Britov, ktorí si neželajú odchod ich krajiny z únie. Tusk pripomenul miliónovú sobotnú demonštráciu na podporu nového referenda a petíciu, ktorú podpísalo takmer šesť miliónov ľudí a ktorá požaduje zrušenie brexitu.
"Obraciam sa na Európsky parlament. Mali by sme byť otvorení dlhému posunutiu brexitu, keby si Spojené kráľovstvo želalo premyslieť si svoju stratégiou, šesť miliónov ľudí podpísalo petíciu, jeden milión protestoval. Možno necítia, že ich dostatočne zastupujú v britskom parlamente, ale musia mať pocit, že ich reprezentujete vy. Pretože sú to Európania,“ napísal Tusk na sociálnej sieti Twitter.