Venezuela už niekoľko rokov zápasí s hlbokou ekonomickou krízou, z ktorej opozícia i rada expertov viní socialistickú hospodársku politiku vlády Nicolasa Madura. Už v roku 2016 prijal opozíciou ovládaný parlament zákon o riešení humanitárnej krízy v krajine, ktorý ale najvyšší súd po sťažnosti Madurovej vlády zneplatnil. Zdôvodnil to tým, že zákon „uzurpuje kompetencie“ vlády v zahraničnej politike.
Opozícia sa minulý mesiac pokúsila dostať do krajiny humanitárnu pomoc, ktorú zhromaždili USA a ďalšie krajiny pri hraniciach v Kolumbii a Brazílii. Madurova vláda ale uzavrela hranice a poslala k nim vojakov, aby dodávky potravín do krajiny nepustili. Maduro humanitárnu pomoc označil za pokus o americkú intervenciu a vyhlásil, že potraviny od USA sú „pokazené a kontaminované“.
Správa OSN tiež konštatovala, že kvôli nedostatku potravín a liekov utieklo z Venezuely už 10 percent jej obyvateľov (asi 3,4 milióna ľudí) a že každý deň krajinu opustí približne 5000 Venezuelčanov. Z krajiny utiekla tiež asi tretina jej lekárov (približne 22 000) a tisíce ďalších odborníkov, vrátane expertov na energetické siete.
Aj kvôli nedostatku odborníkov a hlavne kvôli dlhodobo zanedbanej energetickej infraštruktúre Venezuelu už niekoľko rokov trápia časté výpadky elektriny. Madurova vláda ich ale označuje za „teroristické útoky“ a snahu USA a opozície ju zvrhnúť.
Na prerušovanie dodávok energií sú Venezuelčania zvyknutí, tento mesiac ale postihli celú krajinu dva rozsiahle a niekoľkodňové výpadky, kvôli ktorým vláda vyhlásila niekoľko dní pracovného a školského voľna. Uzavreté boli preto aj obchody, banky, v Caracase nejazdilo metro, v mnohých regiónoch nefungoval internet ani telefónne spojenie. Obyvatelia Caracasu tento týždeň napríklad zaplnili diaľnicu za mestom, keď hľadali signál, aby sa spojili so svojimi blízkymi. V niektorých regiónoch tiež zaznamenali prípady rabovania obchodov.