Na nepostupovom treťom mieste sa nachádza niekdajšia premiérka Julia Tymošenková, ktorú podporilo14 percent zúčastnených voličov. Tí mali na výber veľký počet kandidátov, pretože o funkciu hlavy štátu sa uchádzalo až 39 záujemcov. Finále, čiže druhé kolo, sa uskutoční o tri týždne v nedeľu 21. apríla.
Voľby sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. „Na uliciach väčších miest, na autobusových a železničných staniciach a na letiskách hliadkovali silné policajné oddiely. Nasadená bola aj ťažká technika. Celkovo povolali 135-tisíc ozbrojencov,“ poznamenala agentúra UNIAN.
V oblastiach Donbasu, ktoré ovládajú separatisti, sa voľby neuskutočnili. Rovnako to vyzeralo na Kryme, lebo ruské úrady označili hlasovanie za „záležitosť cudzieho štátu“. Na rozhodovanie o budúcom prezidentovi dohliadalo 2 700 pozorovateľov zo zahraničia. Z Ruska nepricestoval ani jeden, pretože Ukrajina to neumožnila.
Postup 41-ročného Zelenského z prvého miesta, ktorý oslovil voličov znechutených z korupcie, nie je prekvapujúci, lebo v predvolebných prieskumoch sa mu darilo najlepšie. Výsledok druhého kola bude dôležitý nielen pre Ukrajinu, ale aj z pohľadu zahraničných investorov. Sú zvedaví, či budúci prezident bude presadzovať reformy, ktoré sú podmienkou úverovej pomoci Medzinárodného menového fondu v období veľkých problémov v ekonomike a poklesu meny.
Volebné právo Ukrajincov v zahraničí
- Kým slovenskí občania nachádzajúci sa za hranicami nemali právo hlasovať v prezidentských voľbách, naopak, ukrajinská legislatíva to umožňuje.
- Ústredná volebná komisia zriadila v zahraničí dovedna 101 hlasovacích miestností. Voliť bolo možné v 72 štátoch na veľvyslanectvách a konzulátoch.
- Najviac voličov sa registrovalo v Moldavsku (viac ako 52-tisíc). Volebná komisia poslala do zahraničia celkovo približne 420-tisíc hlasovacích lístkov.
Porošenko, ktorý má 53 rokov, sa usiluje o zblíženie Ukrajiny s EÚ a NATO, pričom na druhej strane čelí ozbrojenému konfliktu na východe štátu. Jedným z jeho posledných krokov, ako si získať voličov, bolo vytvorenie novej nezávislej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa vymanila spod kontroly Moskvy. Nedarí sa mu však robiť reformy tempom, ako očakávajú zahraniční veritelia.
Pokiaľ ide o konflikt v Donbase, počas piatich rokov tam zahynulo už 13-tisíc ľudí. Porošenko po zvolení za prezidenta v roku 2014 sľuboval, že vojnu vyrieši v priebehu pár týždňov, ale nevyšlo mu to. Dúfa však, že sa mu to nakoniec podarí a podobne sa nevzdáva nádeje získať späť polostrov, ktorý obsadilo Rusko. Druhý plán spochybnil gruzínsky exprezident Michail Saakašvili, ktorý poskytol rozhovor týždenníku Buľva Gordona: „Porošenko mi v roku 2014 povedal, že si treba zvyknúť, že Krym už nebude ukrajinský, ale že sa vymení za členstvo v EÚ a NATO.“ Bez vyriešenia územných problémov však Ukrajina nemôže pomýšľať na vstup do aliancie a čo sa týka členstva v únii, napriek podpísaniu asociačnej dohody a dohody o bezvízovom režime, mnohé štáty EÚ majú vlažný, dokonca až chladný postoj k európskym ambíciám Kyjeva.
Nielen sklamanie z vývoja v Donbase a znechutenie z korupcie otvorili dvere Zelenskému, ktorý verí, že nahradí Porošenka na čele štátu. Veľkým dôvodom rozčarovania Ukrajincov je pretrvávajúca nízka životná úroveň. Ich priemerná mesačná mzda dosahuje v prepočte len 308 eur. Porovnateľný údaj na Slovensku bol vlani 1 013 eur, v tomto roku sa očakáva až 1 063 eur.
Zelenskému nahráva aj to, že všeobecne medzi Ukrajincami prevláda rozčarovania z vývoja po revolučných udalostiach na Majdane, od ktorých si sľubovali zmenu k lepšiemu. „Len deväť percent ukrajinských občanov dôveruje svojej vláde, čo je najnižší počet voličov na celom svete,“ informoval o svojom najnovšom prieskume Gallupov ústav. Na druhej strane Zelenskyj, ktorý sa vezie na vlne nespokojnosti obyvateľstva, nemá nijaké politické skúsenosti. Existujú preto obavy, že by ako prezident nezvládol riadiť štát, čo platí najmä o funkcii hlavného veliteľa ozbrojených síl v období pokračujúceho konfliktu na východe Ukrajiny.
Právo odovzdať hlas niektorému z 39 kandidátov malo približne 30 miliónov Ukrajincov. Očakáva sa, že nikto z kandidátov nezíska podporu viac ako polovice zúčastnených voličov. Dvaja najúspešnejší sa tak zrejme stretnú v druhom kole volieb, naplánovanom na 21. apríla.