Necelé dva týždne do nového termínu brexitu poslanci britského parlamentu opäť zvažujú niekoľko spôsobov, ako vyriešiť neistotu okolo odchodu Británie z EÚ. Hlasuje sa neskoro večer a v hre je viacero protichodných návrhov.
Stúpenci tvrdého brexitu z radov konzervatívcov predkladali návrhy typu práva na jednostranné odstúpenie od írskej poistky v zmluve či odchod z EÚ bez dohody k 12. aprílu. Brexit bez dohody však poslanci už viac ráz drvivou väčšinou odmietli. Približne 170 konzervatívcov tiež listom vyzvalo Mayovú, aby 12. apríla Británia odišla z EÚ, či už s dohodou, alebo bez dohody.
Medzi návrhmi prevažovali požiadavky na zachovanie užšieho prepojenia Británie s EÚ po brexite, čím by sa zároveň vyriešil aj problém írskej poistky, ktorá má zabrániť vzniku hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom po brexite. Objavil sa opäť návrh, aby súčasťou dohody bolo udržanie Británie v colnej únii, ktorý minulý týždeň len tesnou väčšinou neprešiel. Zvýšili sa však šance pre návrh, aby Británia zostala súčasťou jednotného trhu EÚ. Podporu tomuto návrhu ešte pred hlasovaním po prvý raz vyjadrili aj opoziční labouristi, ktorí síce podporujú zotrvanie Británie v colnej únii, ale nie v spoločnom trhu. Ten totiž znamená nielen voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, ale aj zachovanie voľného pohybu osôb.
V hre bol opäť aj návrh na vypísanie referenda, takýto návrh bol však predtým drvivou väčšinou zamietnutý. Tentoraz odporcovia brexitu môžu odkázať aj na rozbehnutú petíciu za zrušenie brexitu, ktorú podporilo už vyše šesť miliónov Britov.
Výsledok hlasovaní o jednotlivých návrhoch nie je pre vládu záväzný. Tri dni po pôvodnom termíne brexitu tak stále nie je jasné, kedy a za akých podmienok Británia odíde z EÚ. Neistota znervózňuje podnikateľov a obchodníkov.
Niektorí poslanci však dúfali, že parlament napokon prinúti Mayovú k zmene stratégie. Tá doteraz stále trvala na tom, že jediným možným riešením je zmluva, ktorú Londýn po dvoch rokoch rokovaní dohodol s EÚ. Zmluva však ani na tretí pokus cez parlament neprešla. Mayová sa zrejme pokúsi ešte o štvrté hlasovanie o zmluve. Hovorca premiérky ale odmietol povedať, kedy tak chce urobiť a či to bude tento týždeň.
Mayová čelí tlaku aj vnútri vlády. Niektorí jej členovia, ktorí patria k stúpencom brexitu, podľa denníka Times pohrozili Mayovej demisiou, ak sa rozhodne pre mäkšiu verziu brexitu v podobe užších vzťahov s EÚ. Časť poslancov zas vidí ako jediné riešenie predčasné voľby, čo premiérka vylučuje. Radikálne krídlo stúpencov brexitu v radoch konzervatívcov pohrozilo, že ak sa Mayová rozhodne pre miernejší brexit, podporia prípadný návrh labouristov na vyslovenie nedôvery vláde.
Britské médiá predpokladajú, že Mayová by zmluvu mohla predložiť poslancom na štvrté hlasovanie najskôr v stredu. Ak poslanci v sondážnom hlasovaní schvália zotrvanie Británie v colnej únii, Mayová bude zrejme tlačiť na stúpencov brexitu, aby ju podporili, inak hrozí mäkká verzia brexitu, prípadne nijaký brexit. Takýmto spôsobom sa snažila získať hlasy vnútri rozdelených vládnych konzervatívcov aj predtým. To by však opäť nemuselo stačiť. Proti zmluve najmä pre írsku poistku je totiž aj severoírska Demokratická unionistická strana, od ktorej tichej podpory závisí Mayovej menšinová vláda.
Predstavitelia EÚ medzitým dávajú najavo rastúcu netrpezlivosť s tým, že rozdelená vláda i parlament v Londýne sa nevedia dohodnúť na nejakom riešení. „V porovnaní so Spojeným kráľovstvom je aj sfinga čitateľnejšia,“ vyhlásil šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker s tým, že nikto nevie, kam Británia smeruje.
Británia by mala do 10. apríla, teda termínu mimoriadneho summitu EÚ, oznámiť, ako si predstavuje ďalší postup. Ak bude žiadať o odklad, musí sa zúčastniť na májových voľbách do Európskeho parlamentu. Ak s nijakým návrhom na riešenie situácie nepríde, 12. apríla nastane tvrdý brexit bez dohody.