Veľká strata
"Strata piatich zo šiestich najväčších miest je veľká prehra pre Erdogana. Značný vplyv na výsledky mala zlá ekonomická situácia. Ešte sa nedá povedať, aké praktické následky to bude mať, ale hlava štátu už nie je neporaziteľná,“ reagoval pre Pravdu expert na Turecko Toni Alaranta z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Je dobré uvedomiť si, že krajina už nemá parlamentný, ale prezidentský systém. Lokálne voľby sa preto dajú interpretovať ako výzva pre Erdoganovo vládnutie, pretože starostov volia priamo ľudia,“ tvrdí Alaranta.
Turecký prezident však pripomína, že voľby vyhral. Ľudová aliancia pod vedením AKP získala celkovo viac ako 51 percent hlasov. "Výsledky ukazujú, že občania pochopili, že je to otázka prežitia pre našu krajinu,“ citovala agentúra Reuters Erdogana.
No najmä strata kontroly nad Istanbulom by bola pre AKP veľmi nepríjemná. Metropola, ktorá spája Európu a Áziu, je ekonomickým centrom štátu. V roku 2017 sa na hrubom domácom produkte krajiny podieľal Istanbul viac ako 31 percentami.
"Vyzerá to tak, že Erdogan a AKP sa budú snažiť zaistiť, aby sa starostom Istanbulu stal ich kandidát Binali Yildirim,“ uviedla pre Pravdu profesorka Natasha Lindstaedtová, ktorá sa zaoberá vývojom v Turecku.
"Viem, že sme vyhrali. Je to jasné,“ verejne vyhlásil Ekrem Imamoglu, ktorý sa o kreslo starostu Istanbulu uchádzal ako kandidát Republikánskej ľudovej strany.
Volebná komisia včera uviedla, že Imamoglu vedie takmer o 28-tisíc hlasov, ale nie je to konečný výsledok. Podľa BBC sa už objavili sťažnosti týkajúce sa 80 okrskov. Keby v Istanbule naozaj vyhral nominant opozície, bolo by to symbolické. V roku 1994 sa totiž starostom mesta stal práve Erdogan, a bol to zlomový moment, ktorý ho neskôr vyniesol na čelo štátu, keď sa v roku 2003 stal premiérom.
Súčasný prezident Turecka bol pred 16 rokmi symbolom zmeny. Hoci mal islamistické korene, ponúkal víziu ekonomickej modernizácie Turecka a rokoval s Európskou úniou. Toto však postupne nahradil príklon k vláde tvrdej ruky, čo sa ešte výraznejšie prejavilo po roku 2016 v súvislosti s pučom proti Erdoganovi. Prevrat potlačil a v rámci toho sa snažil potlačiť všetky kritické hlasy. Podľa Výboru na ochranu novinárov bolo napríklad v decembri 2018 za mrežami v Turecku 68 novinárov.
"Systém v krajine je čoraz viac autoritatívny. Najzásadnejšou správou týkajúcou sa volieb je, že sa ukazuje, že demokratické tradície v Turecku stále odolávajú tlaku. No situácia sa môže ešte zhoršiť,“ predpovedá Alaranta.
Erdoganovo riziko
AKP sa podľa všetkého bude snažiť podávať sťažnosti proti výsledkom všade, kde to bude možné. Najprv sa zdalo, že Erdoganov tábor sa zmieri aspoň so stratou Ankary. No včera už tvrdil, že očakáva, že v hlavnom meste po prepočítaní hlasov zvíťazí.
"Nie je to prekvapujúce. Skôr ma zarazilo, keď som počula, že boj o Ankaru vzdávajú. Akceptovanie výsledkov by Erdoganovi umožnilo vyzerať demokratickejšie. Ale vyzerá to tak, že pôjde do rizika, lebo verí, že tak si ľahšie udrží kontrolu,“ reagovala Lindstaedtová.