Jej odchod už v nedeľu na twitteri ohlásil šéf Bieleho domu. Obrí rezort, ktorý vznikol po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, s rozpočtom viac ako 40 miliárd dolárov a takmer štvrťmiliónom zamestnancov, má podľa Trumpa dočasne viesť doterajší šéf Úradu colnej a hraničnej ochrany Kevin McAleenan.
„Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce napätie medzi prezidentom a pani Nielsenovou je zrejme najprekvapujúcejšou vecou na jej odchode to, že sa to nestalo už pred niekoľkými mesiacmi,“ poznamenal sarkasticky denník New York Times.
Štyridsaťšesťročná Nielsenová v rezignačnom liste napísala, že nastal „správny čas“ odísť a doplnila, že "Spojené štáty sú teraz bezpečnejšie“, než keď sa k Trumpovej administratíve pripojila. List zverejnila na sociálnej sieti.
Ďalej vyjadrila nádej, že jej nástupca bude mať podporu Kongresu a súdov pri zmenách zákonov, ktoré doteraz komplikovali úplné zabezpečenie hraníc.
Trump sa predtým Nielsenovej v krátkom príspevku na Twitteri poďakoval za jej prácu. Rezignačné oznámenie prišlo len dva dni po tom, čo Trump spolu s Nielsenovou vykonali inšpekciu na hraniciach USA s Mexikom. Šéfa Bieleho domu pobúril rastúci počet ilegálnych imigrantov, ktorých len za minulý mesiac na americkej strane hranice zadržali podľa odhadov až stotisíc, najviac za celé desaťročie. „Naša krajina je PLNÁ,“ napísal predtým na twitteri Trump.
Trump pritvrduje migračnú politiku
Snahu prezidenta pritvrdiť migračnú politiku dávajú analytici do súvislosti s kampaňou pred budúcoročnými voľbami, v ktorých bude Trump svoj post obhajovať. Prezident vyhlásil na hranici s Mexikom stav núdze, aby si zabezpečil prostriedky na stavbu „veľkého krásneho múru“, ako hovorí o bariére na južných hraniciach, ktorej vybudovanie sľúbil už v kampani v roku 2016. Nedávno prezident pohrozil, že južnú hranicu uzavrie. Napokon tento krok odložil a Mexiku dal rok na to, aby zastavilo nelegálne prenikanie migrantov a pašovanie drog do USA.
Trump v minulých týždňoch žiadal Nielsenovú, aby uzavrela priechody na južných hraniciach a zastavila prijímanie azylantov. Ministerka taký krok označila za nepatričný a neúčinný. Upozornila tiež, že jej v tom bránia federálne zákony i medzinárodné záväzky USA.
O plánovanom odvolaní Nielsenovej sa hovorilo už vlani na jar, keď týždne váhala, či má podpísať nariadenie o odoberaní detí migrantom, aby ich rodičia mohli byť zadržaní. Ministerka sa napokon tlaku zo strany Trumpa podvolila a drsný postup úradov voči rodinám imigrantov jej rezort bojovne obhajoval.
Asi tritisíc detí úrady nasilu odňali ich matkám a otcom. Srdcervúce scény s plačúcimi deťmi v klietkach však vyvolali u verejnosti vlnu odporu a prezident bol vlani v júni nútený pozastaviť rozdeľovanie rodín.
Demokrati sú znepokojení
Opoziční demokrati dali najavo, že za kontroverznou ministerkou nemajú prečo smútiť, jej odchod však označili za varovný signál. „Je hlboko znepokojujúce, že predstaviteľka Trumpovej administratívy, ktorá zatvárala deti do klietok, rezignovala, lebo nie je dostatočne extrémna, aby sa to Bielemu domu páčilo,“ poznamenala šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. Vodca demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer zase šéfa Bieleho domu obvinil, že je odtrhnutý od verejnosti. „Keď ani tie najradikálnejšie hlasy v administratíve nie sú pre prezidenta Trumpa dosť radikálne, je jasné, že úplne stratil kontakt s americkým ľuďom,.“ konštatoval Schumer.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Trumpovej administratívy uviedla, že o rezignáciu 46-ročnej Nielsenovej požiadal prezident a ona mu vyhovela. Na jej odchod mal tlačiť aj Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton.
Vo štvrtok však Biely dom prekvapivo stiahol nomináciu Ronalda Vitiella, podporovaného Nielsenovou, na funkciu šéfa Imigračného a colného úradu (ICE), ktorý podlieha ministerstvu pre vnútornú bezpečnosť (DHS) a zodpovedá za zatknutie nelegálnych migrantov. Trump ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že do čela tohto úradu chce dosadiť niekoho „tvrdšieho“.
Prezident chce múr
Práve vybudovanie bariéry patrí medzi najdôležitejšie Trumpove predvolebné sľuby, ktoré sa mu však nedarí splniť. Kongres USA odmieta schváliť ním požadované finančné prostriedky, prezident preto 15. februára vyhlásil na južných hraniciach USA stav núdze, ktorý mu umožňuje získať peniaze z už schválených rozpočtových položiek.
Televízia CBS News s odvolaním sa na zdroje blízke vláde uviedla, že odchod Nielsenovej je súčasťou personálnej reštrukturalizácie ministerstva pre vnútornú bezpečnosť, ktorej iniciátorom je Trumpov poradca Stephen Miller. Ten je považovaný za zástancu tvrdej línie v imigračnej politike a za jedného z architektov Trumpovej politiky.
Nielsenová sa stala ministerkou 6. decembra 2017. Nahradila generála Johna Kellyho, ktorého Trump krátko predtým vymenoval za šéfa kancelárie Bieleho domu. Kelly tento post opustil po nezhodách s prezidentom 2. januára 2019. Kým bol Kelly ministrom, pôsobila Nielsenová ako vedúca jeho kancelárie.
Trumpovu administratívu poznačili za viac ako dva roky početné rezignácie alebo odvolania kľúčových osobností. Napríklad stále nie je obsadený dôležitý post ministra, z ktorého vlani v decembri odstúpil James Mattis.