„Je to jednoznačne oprávnené. Agenti gárd trénujú a finančne podporujú ďalšie teroristické organizácie ako Hamas a Hizballáh,“ reagoval pre Pravdu Gabriel Ben-Dor, šéf programu národných bezpečnostných štúdií na univerzite v Haife. „Irán bude reagovať verbálne, odsúdi to, ale nemá silu, aby s tým urobil niečo iné,“ myslí si Ben-Dor.
Vedúca iniciatívy Budúcnosť Iránu v Atlantickej rade vo Washingtone Barbara Slavinová pripomína, že zaradenie revolučných gárd je ďalším krokom v snahe o maximálny tlak zo strany Trumpa proti Teheránu. Biely dom vystúpil vlani z dohody o jadrovom programe, ktorú v roku 2015 vyjednali veľmoci. Trump tvrdí, že zmluva je zlá a nerieši problém vplyvu Iránu v regióne a program balistických rakiet. Európska únia, Čína a Rusko sa snažia dohodu udržať pri živote.
Revolučné gardy sú súčasťou konfliktov v Iraku a Sýrii, ale aj v Libanone či Jemene. Tvorí ich okolo 120-tisíc vojakov. Ich veliteľom je Muhammad Alí Džafarí. Podľa pozorovateľov je však najvplyvnejším mužom v rámci gárd Kásim Sulejmaní, šéf jednotiek, ktoré majú na starosti vonkajšie operácie. Biely dom uviedol, že príslušníci tejto organizácie zabili počas vojny v Iraku viac ako 600 amerických vojakov.
„Nemyslím si, že zaradenie gárd na zoznam teroristov zmení správanie Iránu v regióne alebo bude mať vplyv na domácu politiku v krajine. Sťaží to aj diplomatickú snahu riešiť s Iránom konflikty v oblasti. Gardy už predtým zaradilo ministerstvo financií na sankčný zoznam, takže ďalší krok bol jednoduchý, ale zároveň provokatívny. Krajiny ako Irak či Libanon budú teraz v zložitejšej pozícii, lebo vzhľadom na realitu s gardami musia komunikovať. Zosilnejú tiež proiránske hlasy v Iraku, aby z krajiny odišli americké jednotky,“ uviedla Slavinová.
Teherán už vyhlásil, že vojaci USA na Blízkom východe by mali byť označení za teroristov. „Táto chyba zjednotí ľudí v Iráne a gardy budú ešte obľúbenejšie doma aj v regióne,“ uviedol podľa BBC na adresu Trumpovho rozhodnutia iránsky prezident Hasan Rúhaní.
Gardy podľa niektorých pozorovateľov ovládajú okolo 30 percent iránskej ekonomiky.
„Už predchádzajúce tri americké vlády a ich zahraniční spojenci zvažovali, že organizáciu zaradia na zoznam teroristov. Váhali však nad tým, lebo by to bol zásadný krok, keďže ide o značnú časť armády iného štátu,“ uviedol pre Pravdu expert na Irán Jamsheed Choksy z Indianskej univerzity v Bloomingtone.
Odborník pripomína, že teraz môže americké ministerstvo financií zastaviť ekonomické kontakty so spoločnosťami, ktoré sú pod priamou aj nepriamou kontrolou gárd. Rovnako sa môže stať, že USA sa budú snažiť vojensky zasiahnuť lídrov organizácie.
„Amerika tiež môže žiadať ostatné krajiny, aby zmrazili kontakty so spoločnosťami, ktoré sú spojené s gardami,“ upozornil Choksy.
„Gardy sa nedajú porovnať s regulárnou armádou napríklad Slovenska či USA. Sú to elitné sily, ktoré útočia na ciele čisto na základe ideológie. Väčšina ťažkého priemyslu a fungovanie importu a exportu je v ich rukách. Ich zaradenie na zoznam môže spôsobiť, že z amerického hľadiska európske firmy, ktoré investujú v Iráne, by mohli porušovať zákony o spolupráci s teroristami. A to by ich mohlo vystaviť súdnym procesom v USA,“ vysvetlil pre Pravdu Michael Rubin, expert na Irán z American Enterprise Institute.