Ako sa OPORA angažuje vo volebnom dianí?
Na obidve kolá volieb hlavy štátu vysielame svojich pozorovateľov. Verím, že sme podali pomocnú, poradnú ruku príslušníkom bezpečnostných zložiek. Vytlačili sme 64-tisíc kusov letákov pre policajtov, ktorí sa budú pohybovať pri volebných miestnostiach, aby získali dobrý prehľad o tom, ako postupovať v prípade výskytu komplikovaných situácií.
Spolupracujete so štátnymi orgánmi?
V prvom rade sme nezávislé združenie. Naše projekty sú financované hlavne Európskou úniou a z amerického rozvojového programu USAID.
Čiže žiadna kooperácia? Nejaké príklady sa hádam nájdu.
Monitorujeme napríklad štátne finančné toky určené na sociálno-ekonomický rast. Ročne je to balík peňazí okolo päť miliárd hrivien. Približne 30 percent z tejto sumy ide na lokálne projekty. Prístup k týmto zdrojom majú tí, čo sú v koalícii alebo podporujú vládou navrhované zákony v parlamente. V tejto oblasti nemáme nejako dobré vzťahy s premiérom Volodymyrom Hrojsmanom.
Peniaze sa totiž zjavne používajú na politické účely – pre spriaznených funkcionárov v regiónoch. Na druhej strane Hrojsman podporil našu snahu o reformu volebnej legislatívy, keď bol ešte predseda parlamentu. Podarilo sa dosiahnuť, že podľa medzinárodných porovnávaní patrí ukrajinský parlament medzi najviac otvorené zákonodarné orgány na svete.
Máte zlé skúsenosti s kupovaním hlasov? Na Slovensku sa to v minulosti opakovane stalo v osadách, kde žijú chudobní ľudia.
Neviem odpovedať, lebo som nepočula o takých nekalých veciach. Čo ma však znepokojuje, je forma nepriamej korupcie voličov. V marci tohto roku, čiže pred prvým kolom volieb, zhruba dva milióny dôchodcov dostali od štátu mimoriadne penzijné príspevky. Samozrejme, že nie je na tom nič nelegálne, ale všetci starí ľudia vedia, že finančné rozhodnutie prijala vláda a podporil ho Petro Porošenko, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie…
Navyše v marci bolo mimoriadne pridané v podobe štátnych subvencií približne desiatim miliónom sociálne slabých občanov. Všetkým poslali list s poznámkou, že to dostávajú na základe žiadosti prezidenta Porošenka. Podobná pomoc je asi bežná v iných, bohatých štátoch, ale ťažko si to môže dovoliť Ukrajina v našich zložitých finančných pomeroch. Jednak štát nemá dosť zdrojov na takéto dary, jednak to vytvára neférové prostredie pre ostatných prezidentských kandidátov.
Niektorí uchádzači o funkciu hlavy štátu boli v médiách označení za takzvaných technických kandidátov.
Sú to takí, ktorých nastrčili iní kandidáti, ktorí mali naozaj šancu uspieť. Niektorí technickí kandidáti dokonca ani nerobili predvolebnú kampaň, čo je tiež vysvetlenie, prečo kandidovalo až 39 politikov. Ich význam pre skutočných kandidátov je ten, že takíto bezvýznamní kandidáti majú právo nominovať svojich ľudí do volebných komisií, aby kontrolovali priebeh hlasovania, ale prípadne by sa tiež mohli podieľať na nejakých manipuláciách s odovzdanými hlasmi.
Ako to vyzerá s limitmi na predvolebnú kampaň?
Existujú dve rozdielne plochy. Platia zákonom stanovené limity pre politické strany a hnutia v parlamentných voľbách, ale podobná právna úprava sa nevzťahuje na kandidátov v prezidentských voľbách. Žiaľbohu. Táto situácia veľmi nahráva oligarchom, ktorí môžu podporovať viacerých kandidátov. Bez finančného limitu. Rozohrať hru, staviť súčasne na viacerých kandidátov podľa vlastných záujmov.
Odzrkadľuje sa to napríklad na tom, že jeden z oligarchov Ihor Kolomojskyj, ktorý nemá rád Porošenka, politicky podporuje Volodymyra Zelenského (Porošenkov súper v druhom kole, pozn. red.). Politicky nepochybne, ale nevieme zatiaľ dokázať priamo, že aj finančne. Kolomojskyj to robí aj preto, že na Ukrajine sa proti nemu vedie trestné stíhanie; radšej odišiel do Izraela, pretože má izraelské občianstvo. A ako vieme, Izrael nevydáva svojich občanov na trestné stíhanie do zahraničia; čo majú v ústave zakotvené aj iné krajiny sveta.
Ako vyzerá vplyv oligarchov na prezidentských kandidátov?
Rôzne. Oligarcha Rinat Achmetov podporuje Oleha Ljaška. Priamo to nedokážete, ale Ljaško mal skvelý prístup do jednej z najviac sledovaných ukrajinských televíznych staníc, a to vďaka Achmetovovi. Tento oligarcha zároveň umožnil Ljaškovi exkluzívny prístup na predvolebné mítingy medzi robotníkov vo fabrikách, ktoré vlastní. Keď sa vrátim ku Kolomojskému, myslím si, že na kampaň pre svoje záujmy má dosť peňazí, špinavých.
A čo Porošenko?
Je jasné, že jedna televízna stanica ho jednoznačne podporuje a jedna ďalšia tiež.
Čo poviete o Zelenskom?
Má to dobre premyslené, aby obchádzal volebný zákon. Je známy, populárny herec, komik. Jeho nová televízna show sa začala 27. marca, skončí sa na obrazovkách až niekedy po druhom kole prezidentských volieb. Vystupuje pred kamerami ako herec, nie ako politik, čiže ťažko sa dá napadnúť, že ide o politickú reklamu, čo je však v skutočnosti jasná vec.
Ukrajina má prezidentsko-parlamentný systém vládnutia. Môže sa prípadne niečo zmeniť?
Nejaké zmeny v ústave očakávam s tým, že sa politické strany pokúsia o dajaké úpravy bez ohľadu na to, kto bude prezident. Politické strany chcú mať totiž väčšinu moci vo vlastných rukách. Chcú mať istotu, že prezident ich nijako neohrozí. Čo súvisí aj s vplyvom oligarchov na parlament.