Spomínaná udalosť zachytená aj na videu len potvrdzuje, že Netanjahu nenechal v zápase o voličské hlasy nič na náhodu. A oplatilo sa. Pravicový blok vedený stranou Likud sa stal ešte pred oficiálnym oznámením volebného výsledku víťazom, k čomu mu už zablahoželal Netanjahuov volebný konkurent Benny Ganc, šéf izraelskej ľavicovej formácie Modrá a biela.
Podľa denníka The Jerusalem Post sa všeobecne očakáva vznik kabinetu, schopného čeliť obvineniam z korupcie, ktoré by mohol proti Netanjahuovi vzniesť generálny prokurátor Avichaj Mandelblit. Premiérova strana Likud a jej spojenci získajú dohromady 65 zo 120 mandátov a Netanjahu už sľúbil, že svoj v poradí piaty kabinet zostaví rýchlo. Nebude to však jednoduché. V Netanjahuovej očakávanej novej vláde budú musieť dostať kreslá zástupcovia malých ultrapravicových a náboženských strán, čo podľa pozorovateľov bude znamenať návrat k situácii, ktorá na politickej scéne panovala posledné štyri roky.
Konkrétne podľa prognózy novín The Jerusalem Post budú ministri pokračovať v pokusoch oklieštiť právomoci Najvyššieho súdu, budú útočiť na sudcov, prokurátorov a políciu. Teda na ľudí, ktorí vyšetrujú podozrenie z korupcie premiéra Netanjahua a môžu žiadať jeho vypočúvanie a postavenie pred súd. Polícia už navrhla stíhať Netanjahua v troch kauzách, v ktorých ide o úplatkárstvo, korupciu, podvod a zneužitie dôvery. Netanjahu vinu odmieta a tvrdí, že ide o politickú honbu. Za službu koaličných partnerov v budúcej vláde bude musieť Netanjahu zaplatiť vo forme vyčlenenia niektorých ministerských kresiel, napríklad rezortu obrany či školstva.
Pravda však je, že skúsený politik, za akého Netanjahua považujú nielen v Izraeli, má s rozdeľovaním kresiel a právomocí skúsenosti. Napríklad v predchádzajúcom období náboženským stranám poskytol právo veta v otázkach relígie a štátu. Predstaviteľom židovských osád na okupovaných palestínskych územiach zase nadelil štedrú finančnú pomoc okrem iného na výstavbu nových domov. A stranu Avigdora Liebermana Náš dom Izrael si Netanjahu zaviazal kreslami ministrov školstva, spravodlivosti, ale aj obrany.
V zahraničnopolitickej oblasti podľa väčšiny pozorovateľov možno očakávať, že Netanjahuova vláda bude pokračovať v zbližovaní sa s krajne pravicovými stranami v Európe a Latinskej Amerike. Jej súčasťou bude aj spolupráca so sunnitskými režimami na Blízkom východe namierená proti Iránu. Má však v politickom talóne aj „sýrsky plán“, ktorý chce ponúknuť Moskve a Ankare. V prípade citlivej palestínskej otázky sa všeobecne očakáva pokračovanie stagnácie vzťahov medzi Jeruzalemom a Ramalláhom.
„Žiaľ, Izraelčania hlasovali prevažne za kandidátov, ktorí sú jednoznačne za posilnenie útlaku, okupácie, anexie. Zvolili krajne pravicový, xenofóbny a protipalestínsky parlament. Izraelčania sa rozhodli posilniť a rozvíjať apartheid,“ cituje agentúra MAAN Hanan Ašráviovú, členku výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny. V tejto súvislosti nezabudla zdôrazniť, že „extrémistickú a militaristickú agendu Netanjahua podporila bezohľadnou politikou aj Trumpova administratíva“.
Ašráviová tak nepriamo reagovala na „darčeky“ prezidenta USA, ktorý v rámci Netanjahuovej predvolebnej kampane rozhodol o kontroverznom presťahovaní veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema, „nedeliteľného hlavného mesta Izraela“, ako aj o priznaní ešte stále sýrskych Golanských výšin anektovaných Izraelom v roku 1981 za súčasť židovského štátu.
Podľa palestínskeho vyjednávača Saíba Irikáta „Izraelčania nechcú zmenu: sú proti mieru a za okupáciu“. Pravda je, že iba 14 zo 120 poslancov izraelského parlamentu podporilo rozhodnutie vytvoriť dva štáty v hraniciach platných z roku 1967.
Hoci Netanjahu sa udržal pri moci, moskovské Centrum Carnegie nevylučuje, že o rok, možno pol druha, „budú Izraelčania opäť voliť, pretože dnešný politický systém je nestabilný“. A stredobodom sporov budú podľa neho opäť osobnosti a nie ideológia, ktorú sa pokúšajú preniesť do praxe.