Obvinenie oznámili vo štvrtok po tom, ako Assangea zatkli v Londýne na základe žiadosti Spojených štátov na jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu z roku 2012.
USA obviňujú Assangea z pomoci Manningovej, bývalej analytičke americkej armády, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály. Mal jej pomôcť pri prelomení hesla, takže Manningová mohla následne preniknúť do počítačov ministerstva obrany (Pentagón). Zakladateľovi WikiLeaks za to hrozí až päť rokov väzenia, uviedla agentúra AFP.
Assangeov americký právnik Barry Pollack odsúdil vo štvrtok USA za snahu o vydanie svojho klienta za „zverejnenie pravdivých informácií“. Pollack taktiež vyjadril sklamanie, že Ekvádor umožnil jeho zatknutie na pôde svojho veľvyslanectva v Londýne. „Dúfame, že Británia teraz poskytne Assangeovi prístup k náležitej zdravotnej starostlivosti, ktorú mal odopretú sedem rokov,“ dodal Pollack.
Británia nevydá Assangea do USA, pokiaľ mu tam hrozí trest smrti
Británia nevydá Juliana Assangea do USA, pokiaľ mu tam bude hroziť trest smrti, povedal podľa agentúry Reuters námestník britského ministra zahraničia Alan Duncan. „Taká je naša všeobecná politika vo všetkých prípadoch, a tak sa vzťahuje aj na Juliana Assangea. Nebude vydaný, ak mu bude hroziť trest smrti,“ povedal Duncan televízii SkyNews. Duncan ešte so zástupcami USA o prípadnom vydaní nehovoril, napísala agentúra Reuters.
Britská polícia uviedla, že ho zatkla vo štvrtok po tom, ako ju na veľvyslanectvo „pozvali“, keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl. Assangea vzali do „väzby na policajnej stanici v centrálnom Londýne, kde zostane, kým čo najskôr nepredstúpi pred Westministerský magistrátny súd“, uviedla polícia. Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt poďakoval ekvádorskej vláde za spoluprácu pri jeho zatknutí.
Organizácia Wikileaks na svojom facebookovom profile zverejnila video zo zatýkania Juliana Assangea na ekvádorskej ambasáde v Londýne:
Ekvádor Assangeovi odňal azyl, pretože podľa jeho tvrdení opakovane porušoval medzinárodné dohovory a pravidlá každodenného chodu ambasády, napísal ekvádorský prezident Lenin Moreno na svojom twitteri.
Ekvádorský exprezident Correa označil súčasnú hlavu štátu Morena za zradcu
Bývalý ekvádorský prezident Rafael Correa vo štvrtok kritizoval súčasnú hlavu štátu Lenína Morena a označil ho za zradcu. Reagoval tak na rozhodnutie povoľujúce zatknúť v Británii zakladateľa organizácie Wikileaks Juliana Assangea. Informovala o tom agentúra AFP.
„Najväčším zradcom v histórii Ekvádora a Latinskej Ameriky je Lenín Moreno, ktorý povolil britskej polícii vstúpiť na naše veľvyslanectvo v Londýne a zatknúť Assangea,“ napísal Correa na Twitteri.
„Moreno je skorumpovaným človekom, ale to, čo urobil, je zločinom, na ktoré ľudstvo nikdy nezabudne,“ dodal Correa, ktorý Assangeovi udelil azyl ešte v roku 2012, keď bol prezidentom. Bývalý ekvádorský líder, ktorý v súčasnosti žije v Belgicku, zdôraznil, že Assange „nie je len držiteľom azylu, ale tiež ekvádorskym občanom“.
Ľavičiar Rafael Correa stál na čele Ekvádoru v rokoch 2007–2017, Moreno bol vtedy jeho viceprezidentom.
Od roku 2017 žije Correa so svojou rodinou neďaleko Bruselu, v Belgicku požiadal aj o azyl. Na bývalého prezidenta je v jeho vlasti vydaný zatykač na základe podozrení, že sa podieľal na únose jedného z tamojších politikov. Correa obvinenia popiera.
Assangea podľa jeho právničky zatkli na základe žiadosti USA
Zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zatkli na základe žiadosti Spojených štátov o jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu. Vo štvrtok to uviedla Austrálčanova právnička Jennifer Robinsonová, píše agentúra AP.
Robinsonová napísala na Twitteri, že Assangea zatkli „nielen za porušenie podmienok kaucie, ale aj v súvislosti so žiadosťou o vydanie od USA.“
Americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo vlani nedopatrením informáciu o trestnom konaní voči Assangeovi. Z čoho je Assange obvinení, z neho jasné nebolo, doplnila AP.
Bývalú analytičku americkej armády Chelsea Manningovú, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály, v marci znova uväznili po tom, ako odmietla svedčiť pred veľkou porotou.
Hovorca amerického ministerstva spravodlivosti Marc Raimondi zverejnil vo štvrtok reakciu: „O vzatí Juliana Assangea do väzby úradmi Spojeného kráľovstva vieme.“
Švédka, ktorá obvinila Assangea zo znásilnenia, žiada obnovenie vyšetrovania
Právnička Švédky, ktorá v roku 2010 obvinila zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zo znásilnenia, vo štvrtok uviedla, že spolu so svojou klientkou požiadajú švédsku prokuratúru o obnovenie vyšetrovania. To bolo zastavené v roku 2017, pripomína agentúra AFP.
„Urobíme všetko pre to, aby prokuratúra obnovila švédske vyšetrovanie, aby mohol byť Assange vydaný do Švédska a stíhaný za znásilnenie. Keďže premlčacia lehota nevypršala, moja klientka dúfa v odškodnenie,“ uviedla právnička Elisabeth Massiová-Fritzová.
Trump o WikiLeaks nič nevie
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že o organizácii WikiLeaks nič nevie. Reagoval tak na štvrtkové udalosti. Informovala o tom agentúra AP. „Nie je to moja vec,“ povedal bez bližšieho vysvetlenia americký prezident v Oválnej pracovni Bieleho domu po stretnutí so svojím juhokórejským náprotivkom Mun Če-inom.
Počas predvolebnej kampane pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016 vyzdvihol Trump prácu WikiLeaks viac ako stokrát, pričom v lete toho roku táto organizácia zverejnila tisíce e-mailov poškodzujúcich Trumpovu demokratickú protikandidátku Hillary Clintonovú, pripomenula AP.
Assange bol na ambasáde od roku 2012
Assange sa na ekvádorskú ambasádu v Londýne uchýlil v júni 2012 práve kvôli obvineniu zo znásilnenia vo Švédsku z roku 2010.
Do povedomia širokej verejnosti sa dostal v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnila utajované video americkej armády, ktoré zachytáva útok amerických vrtuľníkov Apache v irackom Bagdade. Pri tomto útoku z roku 2007 zahynulo približne desať ľudí vrátane dvoch členov novinárskeho štábu agentúry Reuters.
V tom istom roku WikiLeaks zverejnila vyše 90 000 tajných dokumentov podrobne opisujúcich vojenské ťaženie pod velením USA v Afganistane. Nasledovalo zverejnenie takmer 400 000 interných správ americkej armády o operáciách v Iraku a tri milióny tajných správ z amerických ambasád siahajúcich do roku 1973.