Švédsky vývojár Ola Bini skončil v putách, keď sa chystal odletieť do Japonska. Polícia ho podľa agentúry AP zadržala v rámci operácie, ktorej cieľom je zakročiť proti osobám, ktoré sa v posledných dňoch vyhrážali odvetnými krokmi proti ekvádorskému prezidentovi Lenínovi Morenovi. Práve Moreno teraz rozhodol o odobratí ekvádorského azylu Assangeovi.
Ministerka vnútra Ekvádoru María Paula Romová médiám skôr oznámila, že tamojšie úrady zadržali osobu, ktorá je blízka Assangeovi a je kľúčovým spolupracovníkom WikiLeaks. Zadržaný podľa nej čelí podozreniu zo sprisahania proti ekvádorskej vláde. Ďalšie podrobnosti o prípade ani totožnosť zadržaného, neuviedla.
Zakladateľ severu WikiLeaks sa v roku 2012 uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne, aby sa vyhol vydaniu do Švédska, ktoré ho chce vypočuť kvôli obvineniu zo znásilnenia z roku 2010. Assange vinu odmieta a Švédsko v roku 2017 prípad odložilo. Stále mu však hrozí postih za to, že sa vyhýbal súdu. Na ambasáde Ekvádoru mal azyl vďaka bývalému ľavicovému prezidentovi tejto juhoamerickej krajiny Rafaelovi Correaovi.
Londýnsky súd Assangea vo štvrtok uznal vinným z porušenia podmienok kaucie a do ďalšieho pojednávania na súde vyššej inštancie 2. mája ho poslal do väzby. Americké ministerstvo spravodlivosti ho zároveň obvinilo zo sprisahania za účelom získania tajných informácií z vládnych počítačov. Hrozí mu päť rokov väzenia.
Na osobnom blogu, ktorý patrí osobe s rovnakým menom ako zadržaný Ola Bini, o sebe muž píše, že je softvérovým vývojárom a pracuje v Quite pre spoločnosť Center for Digital Autonomy (Centrum pre digitálne autonómiu). Skupina so sídlom v Ekvádore a Španielsku sa zameriava na ochranu súkromia, bezpečnosť a šifrovanie. O spolupráci s WikiLeaks sa nezmieňuje.
Clintonová: Julian Assange sa musí zodpovedať za to, čo spáchal
Julian Assange sa musí „zodpovedať za to, čo spáchal“, vyhlásila bývalá americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. WikiLeaks zverejnila v roku 2016 e-maily Demokratickej strany ukradnuté ruskými hakermi, ktoré poškodili prezidentskú kampaň Clintonovej v tohoročných voľbách.
Austrália bude proti trestu smrti pre Juliana Assangea
Austrália bude namietať proti prípadnému udeleniu trestu smrti zakladateľovi organizácie WikiLeaks Julianovi Assangeovi, pokiaľ by došlo k jeho vydaniu do Spojených štátov. V meste Sydney sa v piatok konala demonštrácia za Assangeovo prepustenie. Podporu mu vyjadrilo aj združenie austrálskych novinárov, píše agentúra AP.
Austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payneová v piatok v reakcii na obavy v súvislosti s trestom smrti, ktorý mu v USA hrozí, povedala, že Austrália je „absolútne proti trestu smrti“.
Payneová doplnila, že Británia požiadala USA o ubezpečenie, že Assange nebude vystavený trestu smrti, pokiaľ ho vydajú.
„Samotný proces vydávania je záležitosťou medzi Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom, ale takéto odporúčanie sme od Spojeného kráľovstva dostali aj my,“ povedala novinárom Payneová. „Austrália… je úplne proti trestu smrti – toto je obojstranné stanovisko (spolu s Britániou) a to, ktorú budeme naďalej obhajovať.“
Austrálsky premiér Scott Morrison na druhej strane vyhlásil, že jeho krajina proti žiadosti USA o Assangeovo vydanie namietať nebude a že to „nijako nesúvisí s Austráliou“. Do tejto kauzy podľa jeho vyhlásenia pre tamojšie médiá zasahovať neplánujú s tým, že je to záležitosť USA.
Dodal, že Assangeovi poskytli štandardnú konzulárnu pomoc ako ktorémukoľvek inému Austrálčanovi, ktorý sa dostane do problémov v inej krajine. Podľa Morrisona bude 47-ročný Austrálčan musieť čeliť dôsledkom akéhokoľvek porušenia práva v zahraničných jurisdikciách.
V austrálskom Sydney sa pred britským konzulátom na Assangeovu podporu zhromaždilo asi 30 ľudí. Združenie austrálskych novinárov uviedlo, že ho prenasledujú za novinárske aktivity.
Francúzsko neponúkne Assangeovi azyl, kým oň nepožiada
Francúzska vláda nebude uvažovať o ponuke politického azylu pre zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea, kým oň sám nepožiada. Oznámila to v piatok francúzska ministerka pre európske záležitosti Amélie de Montchalinová.
Assangeov francúzsky právnik Juan Branco apeloval na prezidenta Emmanuela Macrona, aby zasiahol do prípadu zatknutého zakladateľa WikiLeaks, dostal ho z londýnskeho väzenia do Francúzska a pomohol mu vyhnúť sa tak vydaniu do USA.
Branco pre tlačovú agentúru AP uviedol, že Macron by mal navrhnúť sprostredkovanie a „vziať si tohto muža pod ochranu“. Dodal, že Assange má vo Francúzsku malé dieťa.
De Montchalinová v piatok pre rozhlasovú stanicu France-Inter povedala, že aj keď má Európa osobitné opatrenia na ochranu whistleblowerov, Francúzsko nedostalo od Assangea oficiálnu žiadosť. Ministerka dodala, že „by sme mali načúvať tomu, čo chce robiť,“ ale „neponúkame azyl niekomu, kto oň nežiada“.
Macron sa zatiaľ ku kauze verejne nevyjadril.
Šéf labouristov Jeremy Corbyn je proti vydaniu Assangea do Spojených štátov
Britská vláda by mala byť podľa lídra opozičnej Laburistickej strany proti vydaniu Juliana Assangea do Spojených štátov. Jeremy Corbyn vo svojom tweete napísal, že Spojené štáty sa pokúšajú o vydanie Assangea za to, že uverejnil „dôkazy o krutostiach v Iraku a Afganistane“.
Hovorkyňa strany pre domáce záležitosti Diane Abbottová v piatok pre britskú BBC uviedla, že vláda by mala vydanie na základe ľudských práv zablokovať. Prípad Spojených štátov proti Assangeovi je o „rozpakoch z vecí, ktoré odhalil o americkej armáde a bezpečnostných službách,“ povedala. Assange je podľa nej whistleblower a väčšina informácií, ktoré priniesol verejnosti, bola vo veľkej miere v jej záujme.