Austrálčana Assangea minulý týždeň zatkla britská polícia. Sedem rokov strávil v Londýne na ekvádorskej ambasáde, ale latinskoamerická krajina mu zrušila azyl, keďže vraj porušoval jeho podmienky. Pôvodne chcelo zakladateľa WikiLeaks vypočuť Švédsko v prípade sexuálneho útoku. Assange obvinenie odmieta a označuje ho za politicky motivované. Počas pobytu na ekvádorskom veľvyslanectve tvrdil, že Štokholm by ho vydal do USA.
Znepokojení novinári
S takouto žiadosťou sa však teraz bude zaoberať Británia. WikiLeaks založil Assange v roku 2006. Projekt sa mal sústrediť na odhaľovanie tajomstiev vlád a veľkých korporácií. Najviac na seba upozornil v roku 2010, keď začal zverejňovať americké diplomatické správy.
Práve s týmto prípadom súvisí aj žiadosť USA o Assangeovo vydanie. "Z toho, čo vieme, sústredí sa na čiastkovú vec. Teda na to, že Assange mal pomáhať pri hackovaní počítača, čím spáchal zločin. Žiadosť sa netýka samotného zverejnenia informácií,“ uviedol pre Pravdu Robert Picard z Reuters inštitútu pre štúdium žurnalistiky na Oxfordskej univerzite.
"Novinárov teraz znepokojuje, či prípadný proces vytvorí precedens, v akom prípade môžu odsúdiť novinára, že niekomu pomáhal, hoci informáciu získal niekto iný,“ pripomenul odborník.
Podľa expertov nie je náhoda, že americké ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo zatiaľ obviniť Assangea iba z toho, že pomáhal s prienikom do utajených databáz Chelsea Manningovej, ktorá slúžila v americkej armáde v Iraku. Samotné šírenie informácií by totiž mohlo spadať pod prvý dodatok americkej ústavy, ktorý veľmi široko definuje slobodu slova.
"USA a Británia majú zmluvu o vydávaní obvinených. Assange bude určite argumentovať, že za americkou žiadosťou o vydanie sú politické záujmy, čo štandardne dohody vylučujú. Spojené štáty však veľmi pozorne hovoria len o obvinení, že pomohol Bradleymu Manningovi (Chelsea Manningová, ktorá sa dnes identifikuje ako žena, pozn. red.) ukradnúť počítačové údaje,“ povedala pre Pravdu Linda Maloneová, profesorka na katedre práva Univerzity Williama a Márie vo Virgínii.
"Keďže žalobu vypracovali pred nejakým časom, dá sa predpokladať, že sa uskutočnili rokovania medzi USA a Britániou, aby takéto obvinenie obstálo na súde,“ myslí si Maloneová. Je však možné, že keby Assangea Londýn vydal, americké úrady by žalobu mohli rozšíriť a Austrálčanovi by hrozilo aj doživotie. Trest smrti nie je pravdepodobný, pretože je takmer isté, že Británia by chcela od USA písomný prísľub, že ho nikto nebude požadovať.
Dve otázky
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International vyhlásila, že Assangea Londýn nesmie vydať, lebo v Spojených štátoch mu vraj hrozí porušenie jeho práv. Ak by o neho žiadalo Švédsko v prípade obvinenia zo znásilnenia, musia podľa Amnesty International existovať záruky, že Štokholm ho nepošle do Washingtonu.
"Žiadosť o vydanie Assangea zo strany USA je však dosť silno podložená. Obvinenia korešpondujú s tým, ako by ich vnímala aj britská legislatíva,“ reagoval pre Pravdu expert na medzinárodné právo Paul Arnell z Univerzity Roberta Gordona v Aberdeene.
Odborník si myslí, že Austrálčanovi asi nepomôžu argumenty o politických dôvodoch obvinenia. "Málokedy niečo také berú britské súdy do úvahy,“ tvrdí Arnell.
"Manningová už v tomto prípade v USA skončila za mrežami. Preto je pravdepodobné, že Británia Assangea vydá,“ myslí si David Lowe, expert na bezpečnosť a trestné právo z Beckettovej univerzity v Leedse. Hoci to nie je v tejto chvíli súčasť obvinenia, odborník to vníma tak, že zverejnené informácie mohli pomôcť teroristom a nepriateľským štátom.
"Či Británia Assangea vydá a či by ho mala vydať, sú, samozrejme, dve odlišné otázky. Nie je to právna záležitosť, ale politická, možno morálna. USA sa podieľali na veciach, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom alebo sú mimoriadne diskutabilné. Je pravda, že všetky krajiny si chránia štátne tajomstvá. Otázkou preto zostáva, kto a za akých okolností má legitímne právo ich zverejniť,“ vysvetlil Arnell.
Je jasné, že dianie okolo Assangea opätovne otvára aj debatu o jeho úlohe počas prezidentskej kampane v USA v roku 2016. "Milujem WikiLeaks,“ tvrdil vtedy Donald Trump. Teraz sa ako americký prezident tvári, že Assangea nepozná. No boli to WikiLeaks, ktoré zverejnili e-maily Demokratického národného výboru a kampane Hillary Clintonovej, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou získali vedome či nevedome od ruskej tajnej služby.