Tesne druhá skončila pravicovopopulistická Strana Fínov. Podporilo ju 17,5 percenta voličov a bude tak mať 39 poslancov. Pre nacionalistov je to značný úspech, ktorý postavili na trocha prekvapujúcej kampani.
Strana Fínov tradične vystupuje proti migrácii. Jej predseda Jussi Halla-aho hovoril Fínom, aby hlasovali za nejaké hranice. Okrem toho sa však sústredil aj na spochybňovanie politík, ktoré majú prispievať v boji s klimatickými zmenami.
Mobilizácia voličov
"Veľmi dobrý výsledok pre Stranu Fínov je pre väčšinu ľudí prekvapujúci. Za posledné dni kampane si získala značnú pozornosť médií a dokázala mobilizovať voličov,” reagoval pre Pravdu politológ Henrik Serup Christensen z univerzity Åbo Akademi v Turku.
Podľa odborníka sa to populistom podarilo nielen preto, že zdôrazňovali svoje tradičné protimigračné postoje. "Sústredili sa na kritizovanie výrazných environmentálnych opatrení, ktoré navrhovala väčšina ostatných strán, najviac Zelená liga. Inšpirovali sa hnutím Žltých viest vo Francúzsku. Pomohlo im to prilákať k sebe voličov, ktorých až tak nezaujíma téma migrácie. Povedal by som však, že po zmene lídrov v roku 2017 je to jednoznačne radikálna pravicová strana, teda je proti migrácii, proti EÚ a teraz už aj proti boju s klimatickými zmenami,“ pripomenul Christensen.
Politologička Emilia Palonenová z Helsinskej univerzity si myslí, že niektoré návrhy týkajúce sa klimatických zmien pripadali Fínom ako provokačné. "Týka sa to zákazu áut s dieselovým motorom či daní uvalených na mäsové výrobky. Ide to proti tradičnému spôsobu života ľudí. Preto získala Strana Fínov viac hlasov. Klímu nepokladá za problém Fínska, ale za niečo, čo je potrebné riešiť v zahraničí, odkiaľ prichádza najväčšie znečisťovanie prírody. Pre Stranu Fínska je volebný výsledok veľmi dobrý,“ uviedla pre Pravdu Palonenová. Pripomenula, že vychádza aj z toho, že sa populisti dokázali dištancovať od úsporných opatrení vlády, v ktorej sedeli od roku 2015. V roku 2017 sa však Strana Fínov rozštiepila. Časť založila nový subjekt, ktorý naďalej podporoval vládu, druhá skupina odišla do opozície.
Dve dimenzie
Do istej miery sa dá povedať, že Fínsko po voľbách vyzerá ako laboratóriom politiky v Európe. Na jednej strane je dobrý výsledok populistov. Na druhej strane stagnujúca až upadajúca sociálna demokracia. Je pravdou, že centristická ľavica by bola v mnohých krajinách šťastná, keby dosiahla to, čo jej kolegovia vo Fínsku. No v skutočnosti ide o druhý najhorší výsledok sociálnych demokratov v severskej krajine v histórii. A jej podporu pod 20 percent po pôsobení nepopulárnej stredopravicovej vlády, ktorá presadzovala úsporné opatrenia, pokladajú odborníci za nie veľmi presvedčivú.
"Áno, je faktom, že sociálni demokrati vyhrali voľby. Nie je to v súlade so všeobecnými trendmi v Európe. Ale nemyslím si, že ľudia v sídle sociálnej demokracie sú veľmi šťastní,“ reagoval profesor politológie na Helsinskej univerzite Mikko Mattila. "Dôvodom je, že očakávania boli oveľa vyššie. Sociálni demokrati boli hlavnou opozičnou stranou, vládna koalícia bola veľmi nepopulárna a prieskumy pred voľbami im pripisovali lepší výsledok. Sú víťazom volieb, ale len tesne pred Stranou Fínov. Preto si mnohí myslia, že zisk sociálnych demokratov je sklamaním, hoci ich líder Antti Rinne sa asi stane premiérom,“ vysvetlil Mattila.
Expert upozorňuje, že je dobré si všimnúť aj výborný výsledok zelených. Tí získali 11,5 percenta hlasov a budú mať o päť poslancov viac ako v roku 2015.
"Zelení sú veľkým víťazom. Vo všeobecnosti sa dá tento výsledok interpretovať aj ako súčasť európskeho diania. Vzniká nám nová politická dimenzia. Nacionalizmus verzus kozmopolitizmus. Pomaly je to dôležitejšie ako tradičné delenie na pravicu a ľavicu. Strana Fínov a Zelená liga, ktoré sú na dvoch opačných póloch, získali spolu 29 percent hlasov,“ uviedol Mattila.
Čo bude ďalej?
Doterajší premiér Juha Sipilä a jeho Centristická strana dostali iba 13,8 percenta hlasov. Je naozaj pravdepodobné, že novým predsedom vlády bude sociálny demokrat Rinne. Je to aj preto, že si nikto zatiaľ neželá, aby moc uchopila Strana Fínov.
Prirodzenými partnermi sociálnych demokratov sú zelení a Ľavicová aliancia. Spolupráca s nimi však na stabilnú vládu nestačí. Je preto možné, že sociálni demokrati sa budú snažiť o spojenectvo s pravicovo ladenou Národnou koalíciou, ktorá skončila na treťom mieste a bude mať v parlamente 38 poslancov.