„Sme národ staviteľov,“ vyhlásil Emmanuel Macron v televíznom prejave. „Je veľa toho, čo musíme opraviť. Ale áno, katedrálu Notre Dame znovu vybudujeme a bude ešte krajšia, ako bola predtým. A chcem, aby sme to dosiahli do piatich rokov. Dokážeme to,“ vytýčil odvážny plán. Je to reálny projekt alebo len zbožné želanie šéfa Elyzejského paláca, či nedajbože chladný kalkul na zomknutie národa zoči-voči dramatickej výzve s cieľom otupiť ostrie odporu voči pokusom reformovať Francúzsko?
Macronova notredamská päťročnica sa mnohým expertom zdá byť až príliš optimistická. Frédéric Létoffé, šéf skupiny spoločností zameraných na obnovu historických pamiatok, stanovil časový harmonogram na 10 až 15 rokov, pričom upozornil na náročné úlohy pri zabezpečení zvyškov stavby, ktoré musia predchádzať samotnému začatiu reštaurátorských prác. Aj Eric Fischer, riaditeľ nadácie, ktorá obnovuje tisícročnú katedrálu v Štrasburgu, odhadol, že rekonštrukcia Notre-Dame môže trvať celé desaťročia.
„Poškodenie je veľmi veľké,“ povedal pre agentúru AFP. Podobný názor má aj hlavný architekt obnovy Kolínskej katedrály Peter Füssenich. „Určite to potrvá dlhé roky, možno desaťročia, kým budú aj posledné škody spôsobené týmto strašidelným požiarom kompletne napravené,“ poznamenal pre televíziu RTL.
„Nepadnime do pasce zhonu,“ varoval aj prezident. Podľa neho však dramatický požiar prebudil vo Francúzoch to najlepšie, čo bolo v rozdelenej krajine skryté – „našu schopnosť zmobilizovať a zjednotiť sa v záujme víťazstiev“. „Počas našich dejín sme postavili mestá, prístavy, kostoly. Mnohé z nich vyhoreli, boli zničené. Vždy sme ich však znova postavili,“ pripomenul Macron.
Foto: Reuters, BENOIT TESSIER
Zdá sa, že nedostatok finančných prostriedkov by budúcu obnovu Chrámu Matky Božej nemali brzdiť. V celonárodnej zbierke, vyhlásenej v utorok, už včera celková suma príspevkov prekročila jednu miliardu eur.
Pravdou je, že dnes ešte nik presne nepozná rozsah poškodenia najvýznamnejšej pamiatky Paríža, ktorej prah ročne prekročilo 13 miliónov návštevníkov. Chrám ešte stále zabezpečujú požiarnici a ani statici či vyšetrovatelia dnu zatiaľ nemohli vstúpiť. Podľa námestníka ministra vnútra Laurenta Nuňeza je hlavná štruktúra stavby „celkovo“ v dobrom stave, hoci pripustil, že v kamenných klenbách a zvyšku stropu boli identifikované „niektoré zraniteľné miesta“. Podľa Nuňeza to, že sa celá stavba nezrútila, je zásluha obetavého vyše štrnásťhodinového zásahu šiestich stoviek hasičov. Tí vytvorením vodnej steny ubránili pred plameňmi ikonickú dvojicu zvoníc, a to v čase, keď už priečelie gotickej stavby delilo od úplnej skazy iba 15 až 30 minút.
Hovorca hasičov Gabriel Plus včera potvrdil, že tri veľké kruhové vitrážové okná, takzvané rozety, síce požiaru odolali v prekvapujúco dobrom stave, to však neznamená, že už sú pre budúcnosť zachránené. Hrozí totiž, že nevydržia štíty, v ktorých sú rozety zasadené, lebo ich už nepodopiera krov. Štíty, ktoré pri hasení nebezpečne nasiakli vodou, preto hasiči včera aspoň čiastočne odľahčili tým, že z nich dali dole sochy.
Okrem vyše dvoch tretín pôvodného stredovekého dubového krovu je po požiari definitívne stratená aj špicatá vežička, takzvaný sanktusník. Vežička z 19 storočia, ktorá vyčnievala nad katedrálou do výšky 93 metrov, sa zrútila po tom, čo ju v pondelok večer zachvátili plamene. Premiér Édouard Philippe včera oznámil, že vláda na obnovu centrálnej vežičky vypíše medzinárodnú architektonickú súťaž.
„Konkurz nám umožní rozhodnúť, či je potrebné vežičku rekonštruovať v identickej podobe, alebo bude lepšie postaviť novú, prispôsobenú technikám a výzvam našej doby,“ konštatoval Philippe. V každom prípade aj novú vežičku bude môcť zdobiť pôvodný medený kohút, ktorý zdobil špičku tej pôvodnej. Tepaný kohút, ktorého už mnohí považovali za nenávratne zničeného, sa včera prekvapujúco našiel v relatívne dobrom stave. V jeho útrobách sú uložené relikvie svätých, ktoré majú chrániť Paríž a jeho obyvateľov.