"Máme istú zhodu na tom, že by sme mali znížiť zvyšovanie globálnej priemernej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Vyplýva to z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015,“ pripomenul Willeit. Podľa neho by bolo dobré, keby sa ľudstvo už za 10 až 15 rokov dostalo na nulovú úroveň produkcie skleníkových plynov. Znamená to, že ich množstvo vypustené do atmosféry nesmie byť vyššie ako to, čo sa nej odčerpá či zmizne na základe prírodných procesov.
Televízia CNN v súvislosti s výskumom pripomenula, že pred troma miliónmi rokov bolo Grónsko takmer zelené, hladina oceánov bola o 20 metrov vyššia a v Antarktíde rástli stromy. Množstvo oxidu uhličitého nie je prirodzený jav. Je to dôsledok ľudskej činnosti. Emisie skleníkových plynov menia životné prostredie nepoznaným spôsobom. Vedci pripomínajú, že výskum dejín Zeme a prirodzeného vývoja klímy je kľúčom k pochopeniu, kam by ľudstvo mohlo smerovať.
"Lenže o tom hovoríme stále. Zaoberám sa výskumom klímy takmer desať rokov, takže som dosť sklamaný, že sa deje tak málo. A v tejto chvíli to vyzerá tak, že emisie skleníkových plynov rastú, takže sa vlastne nerobí nič. Ako teda chceme dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili? Každý rok je menej pravdepodobné, že to dokážeme. Keď budeme takto pokračovať, tak smerujeme k tomu, že sa v porovnaní s predindustriálnym obdobím zvýši teplota o štyri stupne. To by bolo zlé,“ reagoval Willeit.
S klimatickou zmenou nastanú obrovské zmeny
Podľa vedca sa ďalej bude topiť ľadová pokrývka. "Bude to problematické najmä pre Grónsko. Už zvýšenie o dva stupne, o ktorom hovoríme, predstavuje nebezpečenstvo. Koraly trpia aj teraz. Hladina mora sa zvýši. Stále sa nám to však všetko javí ako pomalý proces, preto sa tak ťažko robia rozhodnutia. Politici rozmýšľajú vo volebných cykloch a zrazu by mali myslieť na to, čo sa stane o sto či tisíc rokov. Viditeľnejšie sú extrémne výkyvy počasia.
Tie majú, samozrejme, vplyv na ľudí, poľnohospodárstvo, spôsobujú škody. Bude to pokračovať, tak ako sa bude otepľovať. Paradoxom je, že aspoň v krátkodobejšom horizonte budú následkami klimatických zmien menej trpieť bohatšie krajiny na severnej pologuli, ktoré k nim prispeli, a viac to zasiahne chudobnejšie štáty, ktoré sa na nich nepodieľali,“ uviedol Willeit.
Výskum vedcov ukazuje, že je to vplyv činnosti človeka, ktorý má jednoznačný podiel na zmene klímy. "Ak niekto hovorí o klimatických cykloch, tak má pravdu. Ale to, že pred troma miliónmi rokov bolo v atmosfére toľko oxidu uhličitého ako teraz, nie je prirodzený jav. To, čo vidíme, je niečo úplne iné. Áno, môže sa stať, že vo veľmi vzdialenej budúcnosti bude z prirodzených dôvodov v atmosfére Zeme tak veľa oxidu uhličitého ako momentálne.
Ale tieto javy sa nedejú v časovom rámci stoviek rokov, ako sme toho svedkami v tejto chvíli. Vieme, koľko fosílnych palív používame. Nie je zložité povedať, čo to robí. Náš model dokáže simulovať, ako fungovali zmeny klímy a ideme s ním ďalej ako jeden milión rokov, čo je obdobie, ktoré vieme zmapovať na základe skutočne dobrých dát z antarktickej ľadovej pokrývky,“ vysvetlil Willeit.
Neochota svetových lídrov
No aj tak je stále zložité presadzovať opatrenia, ktoré by viedli k účinnejšiemu boju s klimatickými zmenami. Americký prezident Donald Trump otvorene hovorí, že neverí, že ich spôsobujú ľudia, a v roku 2017 oznámil, že USA vystupujú z Parížskej dohody.
Vlani sa v poľských Katoviciach konala celosvetová konferencia, ktorá nastavila technický spôsob, ako krajiny dospejú k plneniu záväzkov v oblasti boja s klimatickými zmenami. Odborník na klimatické zmeny a politiku Joshua Busby z Texaskej univerzity v Austine však tvrdí, že dohody a štúdie nestačia na zmenu prístupu ľudstva k ochrane vlastnej planéty.
"V tomto momente si nemyslím, že veda ešte niečo dokáže zmeniť. Efekt klimatických zmien na výkyvy počasia pravdepodobne môžu vyburcovať verejnosť. Jej mobilizácia je asi teraz dôležitejšia ako samotná veda,“ reagoval pre Pravdu Busby.
Nádej v aktivizme mladých ľudí?
"Možno niečo dokáže pohnúť študentské hnutie, ktoré vidíme,“ myslí si Willeit, pripomínajúc rastúci aktivizmus mladých ľudí, ktorého tvárou sa stala iba 16-ročná Švédka Greta Thunbergová. Tínedžerka spustila hnutie štrajkujúcich žiakov a študentov, ktorí upozorňujú na potrebu boja s klimatickými zmenami.
Už 26. apríla sa na aj Slovensku mladí ľudia chystajú do ulíc. Ďalší veľký globálny štrajk študentov má byť v máji.
"Myslím si, že štrajkujúci študenti a ďalšie protesty sú dôležité. Priťahujú pozornosť k téme klimatických zmien. Takto sa podieľajú na tom, čo my politickí vedci nazývame procesom nastavovania agendy.
Keď sa o klimatických zmenách bude hovoriť, tak je možné, že ľudia, ktorí robia rozhodnutia, vrátane volených zástupcov, budú tejto téme venovať viac pozornosti. A to povedie ku skutočným činom,” uviedol pre Pravdu Thomas Birkland, expert na environmentálnu politiku zo Severokarolínskej štátnej univerzity.
Odborník však varuje, že upriamenie pozornosti na klimatické zmeny nestačí. "Nastavenie agendy automaticky neznamená, že za tým budú nasledovať efektívne politiky. Ľudia budú vidieť, že to nie je také ľahké, v istom momente ich to môže aj unavovať a budú sa sústreďovať na veci, ktoré sú momentálne ešte pálčivejšie.
Ak však študenti a ich spojenci vytrvajú a vytvoria si kontakty v národných parlamentoch, tak je možné, že klimatickým zmenám sa bude venovať trvalá pozornosť. V tom prípade je pravdepodobnejší aj efektívnejší politický posun,“ myslí si Birkland.
TV Pravda: Klimatológ Jozef Pecho hovorí o klimatických zmenách