Je ťažké získať pozvanie do Bieleho domu?
Môžem zodpovedne potvrdiť, že je veľmi zložité získať pozvanie do Bieleho domu či už pre predsedu vlády, alebo pre hlavu štátu. Zvlášť to platí, ak ide o lídra malej krajiny.
Čo je aj prípad Slovenska, ktoré je síce členom NATO, čo znamená pozíciu spojenca Spojených štátov. Čo mohlo zavážiť, že Trump sa rozhodol prijať Pellegriniho?
Nechcem špekulovať – ťažko to môže hodnotiť ktokoľvek, kto nebol pri príprave návštevy. Faktom však je, že Slovensko je spojenec. Patrí do skupiny 29 členských štátov Severoatlantickej aliancie. Ide nielen o toto, pretože žijeme v špeciálnom roku. Pripomenieme si 30. výročie pádu Berlínskeho múru, pádu železnej opony, odstránenia totalitného režimu v niekdajšom Československu, čo sú významné medzníky v dejinách aj z pohľadu Spojených štátov. Navyše nedávno uplynulo sto rokov od vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, Američania patrili ku krstným rodičom tohto česko-slovenského projektu. Je to príležitosť pripomenúť si vo Washingtone, že aj menší spojenci sú pre Spojené štáty dôležití.
Predpokladáte, že hlavnou témou rokovania Trumpa s Pellegrinim bude pripravovaná dohoda o obrannej spolupráci medzi oboma štátmi?
Nie. Absolútne si to nemyslím. Dokonca by som pochyboval, či to bude predmetom rokovania. Je to technická záležitosť, o ktorej sa nenazdávam, že by mala byť na rokovacom stole na takej vysokej úrovni. Spojené štáty majú podpísané podobné zmluvy s mnohými krajinami. Viem si len čisto teoreticky predstaviť, že by sa Trump a Pellegrini dotkli tejto témy, keďže Slovensko sa trochu zaseklo s finalizáciou dohody.
Američanom zjavne záleží na tom, aby Slovensko vyslovilo súhlas. Pripomeňme, že v koalícii robí v tomto smere problémy Slovenská národná strana. Naozaj si myslíte, že Trump nevyužije príležitosť, aby zatlačil na Pellegriniho?
Nemyslím si, že Američania sa snažia dosiahnuť podobné dohody používaním nátlaku. Je to dohoda, ktorá má byť vzájomne výhodná. Nepochybujem o tom, že výhodná nakoniec pre Slovensko bude. Vôbec si nepripúšťam, že by USA nejako tlačili na našu krajinu, aby dosiahli to, čo si predstavujú.
Aký význam môže mať prípadná takzvaná osobná chémia medzi Trumpom a Pellegrinim pre rozvoj medzištátnych vzťahov?
Samozrejme, že je to dôležité, veď Spojené štáty sú najvýznamnejší bezpečnostný spojenec Slovenskej republiky. Rovnako aj významný obchodný partner. Bolo by preto skvelé, keby vznikla osobná chémia medzi šéfom Bieleho domu a naším predsedom vlády. Môžem povedať, že svojho času medzi prezidentom Georgeom Bushom mladším a premiérom Mikulášom Dzurindom osobná chémia zafungovala. Bolo to evidentné. Prejavilo sa to potom aj tak, že Dzurindovi sa dostalo osobitnej cti, keď jeho delegácia nocovala v bývalej rezidencii amerických prezidentov. Bol to prejav mimoriadnej zdvorilosti z Bushovej strany.
Má Slovensko pre USA nejaký špecifický strategický význam? Naša krajina susedí s Ukrajinou, kde sa na východe stále vedú boje.
Slovensko je člen Severoatlantickej aliancie na východom okraji tejto bezpečnostnej organizácie. Sme hraničný štát s Ukrajinou, podobne ako Poľsko a Maďarsko. To je fakt, ale USA sa pozerajú v prvom rade na Slovensko ako na krajinu, ktorá je pevnou súčasťou koalície slobodných, demokratických štátov. V tom spočíva naša najväčšia hodnota z pohľadu Washingtonu.
Maďarský premiér Viktor Orbán bol prvý štátnik z EÚ aj z NATO, ktorý Trumpa verejne podporil už počas jeho predvolebnej kampane. Napriek tomu sa stále nedočkal pozvania do Bieleho domu. Predseda českej vlády Andrej Babiš bol nedávno v Bielom dome, teraz predbehne Orbána aj Pellegrini. Čím si to vysvetľujete?
Zdôvodnenie vidím veľmi jednoduché: Spôsob, ako Orbán vykonáva moc, poškodzuje imidž Budapešti v zahraničí. Maďarsko už nie je vnímané ako úplne slobodná krajina, jeho imidž sa zhoršuje, platí to napríklad o slobode tlače. Je považované za problémový štát, kde sa uplatňujú autokratické metódy vládnutia. Orbánove maniere si kriticky všímajú nielen v Bruseli, ale aj vo Washingtone.