Putin si prisadol za kórejský stôl

Nebola to mediálna bomba roka, ako keď si vlani severokórejský vodca potriasol ruku so šéfom Bieleho domu. Ale ani krach, aký priniesla druhá schôdzka Kim Čong-una s Donaldom Trumpom pred dvoma mesiacmi. Historicky prvé stretnutie Kima so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom vyslalo signál, že Rusko sa chce vrátiť na opustené pozície v severovýchodnej Ázii.

25.04.2019 06:21 , aktualizované: 18:14
kim, putin, summit, vladivostok, rusko Foto: ,
Historicky prvé stretnutie Kima so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom vyslalo signál, že Rusko sa chce vrátiť na opustené pozície v severovýchodnej Ázii.
debata (184)

Ruský prezident dobieha zameškané. Len za posledného pol druha roka, čo severokórejský jadrový a raketový program spustil horúčkovitú diplomatickú aktivitu, sa Kim štyri razy stretol s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom, trikrát s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom, dvakrát s Trumpom, ale s Putinom si na seba našli čas až teraz, krátko po neúspešnom februárovom americko-severokórejskom summite. Ešte za čias vlády Kim Čong-ila, otca dnešného pchjongjanského diktátora, pritom Rusko v rokoch 2003 až 2009 sedelo za stolom rokovaní o severokórejských jadrových zbraniach ako jeden zo šiestich rovnocenných partnerov. Prečo si na seba lídri z Moskvy a Pchjongjangu zrazu spomenuli? A čo od seba navzájom očakávajú?

„Severná Kórea chce od Ruska významnú ekonomickú a diplomatickú pomoc. Pravdepodobne si tam zrátali, že keďže rusko-americké vzťahy sú na historicky najnižšej úrovni a USA už s Ruskom zaobchádzajú ako s hlavným rivalom, tak Moskva by mohla nadobudnúť pocit, že už má menej čo stratiť, ak pomôže severokórejskej ekonomike, ako Čína alebo Južná Kórea,“ myslí si Tong Zhao, expert Carnegieho centra pre globálnu politiku.

„Moskva si chce zachovať svoj geopolitický vplyv v regióne severovýchodnej Ázie a získať oficiálnejšie miesto za diplomatickým stolom, aby boli ruské záujmy a hlasy vypočuté a rešpektované, keď hlavní aktéri vedú rokovania o budúcej bezpečnostnej štruktúre pre Kórejský polostrov,“ dodal Zhao pre Pravdu.

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a...
Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský...
+4Severokórejský líder Kim Čong-un (vľavo) a...

Putin sa po stretnutí s Kimom netajil záujmom zapojiť sa do vyjednávaní o riešení kórejskej krízy. Podľa neho rokovania o denuklearizácii Kórejského polostrova sa dostali do slepej uličky preto, že Pchjongjang sa nedočkal bezpečnostných garancií.

„Ak by Južná Kórea a Spojené štáty dokázali ponúknuť dostatočné opatrenia na zaručenie bezpečnosti Severnej Kórey, šesťstranné rokovania by sa nemuseli konať. Ale mechanizmus záruk zo strany Juhu a Spojených štátov sa nezdá dostatočný,“ presadzoval ruský prezident obnovenie rokovaní za účasti oboch Kóreí, USA, Číny, Ruska a Japonska, ktoré zamrzli po tom, čo sa po sérii demonštratívnych severokórejských jadrových a raketových skúšok Washington rozhodol chopiť iniciatívy samostatne. „A som si istý, že dvojstranné dohody o bezpečnostných zárukách dostatočné nebudú,“ prízvukoval šéf Kremľa podľa agentúry RIA-Novosti.

Ruský prezident v snahe ukázať, že jeho krajina môže mať znova vplyv nielen na Blízkom východe či vo Venezuele, ale aj pri rozuzlení kórejského problému, pripustil, že Moskva pristupuje k riešeniu „do istej miery“ podobne ako Washington, lebo si želá úplnú denuklearizáciu polostrova. Východisko však vidí v „obnovení situácie, keď sa bude rozhodovať podľa medzinárodného a nie pästného práva“.

Putin s „váženým súdruhom predsedom“, ako oslovoval Kima, rokoval aj o hospodárskej spolupráci. Hoci tá je z veľkej časti limitovaná sankciami uvalenými Bezpečnostnou radou OSN, susediace krajiny by perspektívne rady oprášili staršie projekty.

„Spoločný záujem sa točí okolo prepojenia infraštruktúry a hospodárskych projektov v oblasti rieky Tuman. Návrhy na železničnú trať a potrubie na prepravu ropy a zemného plynu z Ruska cez Severnú Kóreu do Južnej Kórey siahajú do začiatku 90. rokov minulého storočia, ale pre jadrový spor neboli životaschopné. Výslovná zmienka o prepojeniach infraštruktúry na vlaňajších medzikórejských summitoch stavia tieto projekty do reálneho svetla,“ povedal pre Pravdu Benjamin Habib, znalec medzinárodných vzťahov z Latrobeovej univerzity v Melbourne. „Navyše, ak sa tieto projekty rozbehnú, zvýši to tlak na Spojené štáty, aby v procese rokovaní vyšli Severnej Kórei v ústrety. Akýkoľvek ústretový krok Washingtonu voči Pchjongjangu sa bude v Moskve i v Pekingu interpretovať ako strategické víťazstvo,“ dodal Habib.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

184 debata chyba
Viac na túto tému: #Kim Čong-un #Vladimir Putin #denuklearizácia Kórejského polostrova