Kyjev schválil ukrajinčinu ako jediný štátny jazyk

, 25.04.2019 16:57, aktualizované: 17:43
petro porošenko
Petro Porošenko (na snímke) sľúbil, že zákon podpíše ešte pred nástupom Volodymyra Zelenského na čelo štátu. Autor: ,

Ukrajinský parlament schválil návrh jazykového zákona, ktorý kritizuje proruská opozícia. Po novom bude ukrajinčina jediný štátny jazyk. Dosluhujúci prezident Petro Porošenko sľúbil, že zákon podpíše ešte pred nástupom Volodymyra Zelenského na čelo štátu. V jednokomorovom 450-člennom parlamente podporilo kontroverzný návrh 268 poslancov.

Jazykový zákon, ktorý znalosť ukrajinčiny nariaďuje občanom, prerokúval parlament od októbra minulého roku. Plynule ovládať ukrajinský jazyk musia úradné osoby, napríklad poslanci, diplomati, sudcovia, učitelia, lekári štátnych zdravotníckych zariadení. Povinné je používanie ukrajinčiny v armáde, polícii a na súdoch, rovnako aj na školách všetkých stupňov. Všetky verejné oznámenia, čiže vyhlášky, značky a nápisy, musia byť v tomto jazyku.

Zákon stanovuje, že médiá publikujú texty v ukrajinčine, možná je viacjazyčná verzia, ale jedným z jazykov musí byť ukrajinčina. Nariadenia sa nevzťahujú na cirkevné obrady. Priestupky sa budú trestať pokutou, za opovrhovanie alebo ponižovanie jazyka je prípustné dokonca aj väzenie.

Rozprava o jednotlivých paragrafoch bola v parlamente búrlivá. Pred definitívnym hlasovaním premietli poslancom film, v ktorom na prijatie návrhu zákona apelovali spisovatelia, vedci, herci a duchovní. Do parlamente prišli priamo podporiť právnu normu exprezident Viktor Juščenko a pravoslávny patriarcha Filaret. Niektorí zákonodarcovia prišli oblečení v krojoch. Opozícia a ruskojazyčné spolky označujú zákon za diskriminačný. Právna norma vyvoláva protesty a námietky aj v zahraničí.

Rusko označilo nový ukrajinský jazykový zákon za škandalózny

Za škandalózny označila vo štvrtok Moskva novelu ukrajinského jazykového zákona, ktorý preferuje používanie ukrajinčiny pred ruštinou vo verejnom priestore.

„Je to škandalózny zákon, inak sa to nedá nazvať,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorú citovala agentúra AFP. Dodala, že takáto legislatíva len „prehĺbi rozkol v ukrajinskej spoločnosti“ a znemožní „ukončenie pretrvávajúcej ukrajinskej krízy“.

Rusko sa v súvislosti s prijatím novely ukrajinského jazykového zákona sťažovalo i v európskych organizáciách, Moskva poslala výhrady dokonca do sídla EÚ a NATO.

Spor Kyjev – Budapešť

Spor sa rozhorel aj medzi Kyjevom a Budapešťou, ktorá sa cíti poškodená tým, že podľa nej sa upierajú práva príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v Zakarpatskej oblasti. K maďarskému pôvodu sa tam hlási približne 150-tisíc obyvateľov. Predstavitelia etnických Maďarov v zakarpatskom regióne sa sťažujú na jazykovú a kultúrnu diskrimináciu zo strany ukrajinských úradov.

Veľa Ukrajincov bežne ovláda obidva najpoužívanejšie jazyky – hovoria ukrajinsky aj rusky. Ruštinu označuje na Ukrajine za svoju materinskú reč zhruba tretina obyvateľov, platí to aj o budúcom prezidentovi Zelenskom. Približne 70 percent ukrajinských médií používa ruský jazyk.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ukrajina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku