Protesty hnutia žltých viest, ktoré sa sformovalo pôvodne na protest proti plánom na zvýšenie daní z pohonných hmôt, trvajú už päť mesiacov. Ústupok vlády pri tejto dani demonštrantom nestačil a svoje požiadavky priebežne stále rozširujú o nové témy. Prezident sa po troch mesiacoch tzv. veľkej debaty napokon rozhodol prísť s konkrétnymi opatreniami.
Macron, ktorý prezidentské voľby vyhral s reformným ekonomickým plánom, sa od svojho kurzu nechce zásadne odkloniť. „Pýtal som sa sám seba, máme skoncovať so všetkým, čo sa dosiahlo v uplynulých dvoch rokoch? Vydali sme sa zlým smerom? Som presvedčený o opaku,“ vyhlásil 41-ročný prezident, ktorého popularita dva roky od jeho nástupu prudko klesla. Jeden z dôvodov je aj to, že pre svoj jasný proreformný kurz a niektoré svoje poznámky pôsobí na ľudí arogantne či elitársky. Aj tentoraz sa snažil vyjsť ľuďom v ústrety, s pochopením pre ich protesty, ale zároveň so stanovením hranice únosnosti.
„Rešpektujem žlté vesty, ktoré vyšli do ulíc na začiatku krízy, a tých, ktorí s nimi sympatizovali. Ale nevzdám sa tým, ktorí chcú zničiť inštitúcie, ktorí chcú najhoršie a chcú nepokoje. Verejný poriadok sa musí vrátiť,“ zdôraznil v odkaze na tú časť protestného hnutia, ktorá vyvoláva zrážky s políciou, ničí autá či obchody.
Pripustil, že protesty boli ventiláciou hnevu a netrpezlivosti so sociálnou nerovnosťou. Aj preto sľubuje „výrazné zníženie dane z príjmu“, ktorá má znížiť daňové zaťaženie tých, čo pracujú, a strednej vrstvy. Daňové škrty budú stáť odhadom približne päť miliárd eur. Dieru v rozpočte chce vykryť dôslednejším výberom daní a obmedzením daňových únikov, ale aj škrtmi vo verejných výdavkoch. V lete chce predstaviť dôchodkovú reformu, pričom avizoval, že Francúzi budú musieť dlhšie pracovať, keďže sa dožívajú vyššieho veku. Najnižšie dôchodky by sa však kvôli inflácii mali zvyšovať. „Francúzsko pracuje oveľa menej ako susedia. Musíme mať o tom skutočnú debatu,“ pripomenul Macron. Štát zároveň podľa neho potrebuje investovať do predškolskej starostlivosti.
Počas celonárodnej debaty sa podľa Macrona ukázalo, že Francúzi považujú terajší daňový systém za nespravodlivý, nedôverujú elitám a majú obavy z veľkých zmien, ako sú ekologické problémy, prechod na digitálnu ekonomiku či prisťahovalectvo. V reakcii na rôzne požiadavky avizoval zastavenie rušenia nemocníc a škôl do roku 2022 bez súhlasu miestnych radníc.
„Musíme udržať verejné služby a záruku prístupu k zdravotníckym službám pre všetkých,“ dodal. Niektorým požiadavkám však nemieni Macron vyhovieť. Nevráti sa napríklad k zdaneniu majetku najbohatších Francúzov, ktoré vláda nahradila daňou na „lukratívne obchody s nehnuteľnosťami“. Zmeniť sa však má elitná Národná škola pre verejnú správu (ENA), ktorú absolvovali mnohí francúzski politici vrátane Macrona.
Svoje vystúpenie Macron pôvodne plánoval na 15. apríla, pre požiar v katedrále Notre Dame ho však odložil.
Opozícii a žltým vestám však svojimi upravenými plánmi neulahodil. Avizované zmeny kritizovali ako nedostatočné či nekonkrétne. „Nepočúval, čo hovoríme päť mesiacov v uliciach,“ vyhlásil jeden z radikálnych „hovorcov“ žltých viest Maxime Nicolle.
Sobotňajšie demonštrácie žltých viest, ktoré často sprevádza násilie a výtržnosti, tak majú pokračovať. Už v túto sobotu sa má uskutočniť „24. dejstvo“, pričom sa na sociálnych sieťach objavili výzvy typu „obsadiť Champs-Elysées“ alebo „prebudiť Paríž“ hlučnými zhromaždeniami v noci na nedeľu. Parížska prefektúra aj preto vydala na sobotu zákaz zhromažďovania ľudí hlásiacich sa k hnutiu žltých viest na Champs-Elysées, v okolí Elyzejského paláca, parlamentu a v okolí katedrály Notre-Dame.
Žlté vesty tak zjavne nezastavili nielen Macronove prísľuby, ale ani správa o tom, že nezamestnanosť sa podarilo znížiť na najnižšiu úroveň za uplynulých päť rokov. Ich podpora medzi ľuďmi však klesá.