Foto: TASR, Martin Baumann
Ako nadchádzajúce eurovoľby ovplyvnia budúcnosť EÚ?
Vo voľbách Európskeho parlamentu je v stávke veľmi veľa, viac, než kedykoľvek za posledných 15 až 20 rokov. Majú rozhodnúť o tom, či prijmeme prisťahovaleckú politiku Bruselu, alebo sa posilnia protiprisťahovalecké sily a tie krajiny, ktoré chcú vybudovať Európu silných národov. Veríme, že mandát dostane druhá alternatíva. Dávame jasne najavo, že hranice treba nie otvárať a oslabovať, ale, naopak, posilniť. Treba umožniť, aby sa skoncovalo s ilegálnou migráciou a pašeráctvom ľudí. Treba dať usporiadanú formu pomoci krajinám, z ktorých odchádza najviac ekonomických migrantov. Od eurovolieb očakávame, že vyšlú jasný signál, že nemožno pokračovať v praxi z uplynulých rokov, keď sa vydávali víza a platobné karty pre migrantov, oslabovali sa hranice a vytvárali organizované migračné trasy.
Aký dosah môžu mať eurovoľby na ďalšiu spoluprácu visegrádskej štvorky, kde jednotlivé vládne strany v kampaniach akoby kládli odlišné dôrazy? V Maďarsku dominuje migračná politika, boj proti takzvanému bruselskému centralizmu, liberalizmu, Georgeovi Sorosovi či Jeanovi-Claudeovi Junckerovi, ako sa to ukázalo aj v kontroverznej plagátovej kampani. Na Slovensku to v takej miere nevidno. Naopak, Bratislava sa prikláňa k hlbšej európskej integrácii a chce byť súčasťou európskeho jadra. Ako to vnímate?
V zásade všade väčšina obyvateľov podporuje ďalšie fungovanie v rámci EÚ, pritom v každej visegrádskej krajine je postoj k migrácii vyhranene kritický. V kampani je otázne, kto kam kladie časový horizont. Keď za najdôležitejšie považujem to, ako sa v budúcich 30 až 40 rokoch môžu zmeniť naše krajiny, potom je podľa mňa kľúčovou otázkou migrácia. Maďarská vláda ju preto kladie do centra svojej kampane. Prax posledných rokov vyvrátila argumenty šírené bruselskou administratívou, že migrácia je potrebná pre demografické faktory, starnutie obyvateľstva a nedostatok pracovnej sily. Ukázalo sa, že migranti, ktorí prišli v uplynulých rokoch, desaťročiach do Európy, sa nezaradili do spoločnosti.
Ako ktorí a ako kde…
Väčšinou sa neintegrujú a neriešia problémy vyvolané demografickými tendenciami. My sa nazdávame, že dobrým riešením je rodinná politika, stimulovanie mladých párov, aby sa odhodlali priviesť na svet potomkov. Súčasne treba v ľuďoch posilňovať vieru a životný cieľ, aby nemali pocit, že sú len unášaní prúdom, ale mali pred sebou jasné zmysluplné méty. Nazdávame sa, že migračná politika uplynulých rokov zlyhala, čo vidno počnúc Belgickom, cez Švédsko až po Nemecko. V otázke migrácie je preto v Bruseli potrebný rozhodný a radikálny obrat.
Nespôsobí vo V4 problémy, že dôraz, aký kladú vládne strany v Maďarsku a Poľsku na otázky migrácie, nie je rovnaký ako na Slovensku či v Česku?
Každá krajina má zjavne otázky i problémy aj iného typu. K nim musia vyjadriť svoj postoj politici a strany daných krajín. My v Maďarsku však máme pocit, že v uplynulých rokoch sa stalo jednou z najdôležitejších otázok, ako sa staviame k migrácii. Nie náhodou sme o tejto otázke mali aj referendum.
To referendum bolo pre nízku účasť neplatné.
Vyše osemdesiat percent zúčastnených však jednoznačne vyjadrilo svoju vôľu. Ak si pozrieme rôzne prieskumy verejnej mienky, tak ľudia v Maďarsku považujú migráciu za jeden z troch najdôležitejších problémov. Podľa mňa na to politika má reagovať a maďarská vláda to robí.
V rámci sedemročného rozpočtového rámca EÚ má vzniknúť nástroj na posilnenie konkurencieschopnosti eurozóny. Ani tu sa nerozchádzajú záujmy Maďarska a Slovenska, ktoré ako jediné z V4 prijalo euro?
Členstvo Slovenska v eurozóne zjavne trocha vplýva na odtiene postojov, ale vo vzťahu k budúcemu sedemročného rozpočtu únie vládne zhoda názorov. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby Európska komisia pripravila taký návrh, ktorý chce trestať krajiny stavajúce sa proti migrácii a mieni preskupiť časť poľnohospodárskych dotácií a kohéznych fondov do stredomorských krajín pod zámienkou, že tam je vyššia nezamestnanosť. Aj v našom regióne bola vysoká nezamestnanosť, ale v dôsledku úspešnej hospodárskej politiky v posledných rokoch výrazne klesla. Celkovo tu veľké názorové rozdiely medzi krajinami V4 nevidím. Naším spoločným záujmom je, aby sa zachovali kohézne zdroje aj dnešná úroveň poľnohospodárskych dotácií pre naše krajiny.
Taliansky vicepremiér Matteo Salvini nedávno vo Varšave navrhol vytvorenie taliansko-poľsko-maďarskej osi proti prisťahovalectvu, ktorá by podľa neho mohla vyvažovať nemecko-francúzsku os v EÚ. Salvini sa tento týždeň chystá do Budapešti, kde chce rokovať s premiérom Viktorom Orbánom. Dokážete si predstaviť, že by sa maďarská vládna strana, ktorej nedávno pozastavili členstvo v Európskej ľudovej strane (EPP), pripojila k novej straníckej rodine, kde by popri Salvinim a šéfovi poľskej vládnej strany Jaroslawovi Kaczyńskom bola francúzska krajná pravičiarka Marine Le Penová, Holanďan Geert Wilders či nemecká AfD?
Fidesz svoju budúcnosť naďalej vidí v Európskej ľudovej strane. Máme len pozastavené členstvo. Obe strany, EPP aj Fidesz, vytvorili takzvané rady múdrych, ktoré predložia svoje návrhy na riešenie. Nazdávam sa, že po eurovoľbách jasnejšie uvidíme, akým smerom mieni ísť ďalej Európska ľudová strana. Máme pocit, že v posledných rokoch EPP výrazne zľavila zo svojich kresťansko-demokratických, kresťansko-sociálnych hodnôt. Verím však, že eurovoľby potvrdia, že EPP má ísť ďalej smerom, ktorý vytýčil Helmut Kohl a že Európa má naďalej stáť na kresťanských hodnotách.
Spojenectvo so Salvinim teda vylučujete?
Neuvažujeme o tom. Naďalej uvažujeme o EPP, ktorú by sme radi priviedli na správnu cestu.
A keď sa vám to nepodarí?
Skúsime to. Potom sa azda budeme vedieť rozhodnúť ako ďalej. V otázke prisťahovalectva je Európska ľudová strana rozštiepená. Stále verím, že pod vplyvom výsledkov eurovolieb EPP prehodnotí svoju stratégiu.