„Nikdy nebudem súhlasiť s výmenou území ani obchodovať s územím Kosova,“ povedal Thaci pre DPA pred začiatkom summitu balkánskych lídrov v Berlíne.
Thaci však pripustil, že v záujme normalizácie vzťahov so Srbskom by zvážil úpravu hraníc, ako i začlenenie viacerých srbských obcí obývaných prevažne Albáncami do štátneho územia Kosova. Srbsko by malo zase za to dostať prísľub vstupu do EÚ, píše webový portál rakúskej stanice ORF.
O potenciálnej výmene území vlani po prvý raz hovorili srbskí predstavitelia. Kosovskí a albánski lídri však označili tento návrh za neakceptovateľný. Výhrady malo i medzinárodné spoločenstvo, ktoré by takýto krok považovalo za príliš riskantný.
Prípadná dohoda o výmene území by podľa kritikov znovu otvorila staré rany v regióne, ktorý je ešte stále poznamenaný etnickými konfliktami z 90. rokov 20. storočia.
O tom, k akej výmene by mohlo dôjsť, sa oficiálne nehovorilo. Spomínala sa však možnosť, že by severná časť Kosova, ktorú obývajú prevažne Srbi, pripadla Belehradu. Kosovo by výmenou za to mohlo dostať južnú oblasť Srbska, kde žijú najmä etnickí Albánci, ktorí tvoria aj väčšinu obyvateľstva Kosova.
Kosovo bolo v minulosti srbskou provinciou a v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť. Urovnanie vzájomných sporov predstavuje pre obe krajiny jednu z hlavných podmienok ich možného vstupu do EÚ.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v pondelok v Berlíne stretnú s hlavami štátov a vlád šiestich balkánskych krajín – Bosny, Chorvátska, Kosova, Čiernej Hory, Srbska a Slovinska. Pokúsia sa pritom opäť naštartovať zablokované rozhovory medzi Belehradom a Prištinou, ktorých sprostredkovateľom bola EÚ.