Londýnska sudkyňa Deborah Taylorová uznala Assangea za vinného z toho, že v roku 2012 porušil podmienky svojho prepustenia na kauciu, keď sa v roku 2012 uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne. Podľa sudkyne sa Assange dopustil závažného previnenia a preto si zaslúži takmer maximálny trest, aký môže byť zaň udelený. Odmietla pritom žiadosť obhajoby, ktorá požadovala miernejší trest vzhľadom na jeho sedemročný pobyt na ekvádorskej ambasáde.
Assangeovi (47) právnici tiež argumentovali, že podmienky svojej kaucie porušil len preto, že bol „zúfalým mužom“, ktorý sa obával možného vydania do USA.
Zakladateľ WikiLeaks si stredajší verdikt vypočul bez viditeľných prejavov emócií. Keď ho odvádzali zo siene korunného súdu v londýnskej štvrti Southwark, jeho stúpenci zhromaždení na galérii pre verejnosť skandovali hanlivé heslá na adresu sudkyne.
Julianovi Assangeovi hrozil až ročný väzenský trest. Nepomohla mu ani skutočnosť, že sa za porušenie podmienok kaucie ešte pred vynesením rozsudku bezvýhradne ospravedlnil. Assangeovi potenciálne hrozí aj vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Organizácia WikiLeaks totiž rozhnevala Washington zverejnením tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.
Julian Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne v roku 2012. Stalo sa tak v čase, keď bol v Británii na žiadosť Švédska zatknutý a následne prepustený na kauciu. Vo Švédsku ho totiž vtedy vinili zo sexuálneho útoku, avšak toto vyšetrovanie bolo neskôr zastavené. Britská polícia Assangea zatkla 11. apríla 2019 v budove ekvádorskej ambasády po tom, ako mu táto latinskoamerická krajina po sérii vzájomných sporov odňala azyl.